;) |
Pri vyrieknutí slova budgetovka takmer každému hráčovi napadnú dve myšlienky: „cena je zväčša prijateľná“ a „snáď to nebude totálny shit“. Musím sa priznať, že i ja som pristupoval k titulu Line Of Sight: Vietnam (ďalej len LOS: V) dostatočne opatrne. Tým skôr, že práve táto hra vznikla v rekordne krátkom čase (v rozpätí niekoľkých mesiacov) vďaka využitiu rovnakého enginu, ako v prípade nie príliš starého budgetového dielka Deadly Dozen od tej istej firmy. Je očividné, že distribútor (Infogrames) chcel hru dostať na trh skôr, než sa na pultoch obchodov mali zjaviť prvé kusy nádejného projektu Vietcong od našich bratov Čechov. Stál tento zhon za to? Má hra vôbec šancu osloviť herné osadenstvo? Pokúsme sa na to pozrieť spoločne, dobre?
Príbeh snáď ani netreba spomínať, a to tým skôr, že LOS: V v podstate žiadny konkrétny príbeh nemá. Jednoducho a krátko ste člen Zelených baretov a bojujete v neprístupnej džungli vietnamského územia. To je všetko. Uznávam, že 3D akciám často chýba premyslený a pútavý dej, no v tomto prípade by bolo označenie „dej“ urážkou daného slova. Otázkou teda i naďalej ostáva, čo môže vlastne LOS: V ponúknuť, aby si ho v obchode ktokoľvek všimol, nebodaj dokonca i zakúpil, a neskôr v záchvate zlosti nerozdupal.
;) | ;) | ;) | ;) |
Grafika: 6 / 10
Engine rozhodne nie je na zahodenie, pretože dokáže vcelku reálne zobraziť džungľu so všetkým, čo k nej patrí: stromy, liany, padnuté konáre, močiare, rákosie, rieky a potoky, skaly, trávu... Všetko pôsobí na prvý pohľad pútavo a prispieva k tomu napr. i vlnenie vegetácie vo vetre, dážď alebo obloha s plávajúcimi mrakmi. Pri pohybe týmto náročným terénom čoskoro nadobudnete dojem, že príslušníci americkej armády to svojho času vskutku nemali ľahké. Modely zbraní sú spracované dostatočne vierohodne, takže ani v tomto smere sa autori nenechali zahanbiť. Horšie je to už s nepriateľmi. Myslím, že stačilo pridať kvalitnejšie textúry alebo aspoň väčší počet polygónov a všetko by bolo v poriadku. To isté platí aj o ich animácií – rovnako ako o animácii vašich spolubojovníkov. Plazenie vcelku ujde, no zvyšné pohyby patria skôr k priemeru.
Z globálneho hľadiska musím uznať, že napriek všetkému sa vývojárom podarilo z enginu vytrieskať maximum. Ktovie či sa ho nepokúsia využiť aj na ďalší budgetový titul – všetko je možné.
Interface: 6 / 10
V prvom momente ma ani trochu nepotešilo, že defaultné nastavenie klávesov je z pohľadu dnešnej doby, kedy hádam každá firma používa na udávanie smeru klávesy WASD, maximálne nepríjemné. Na základe toho som bol nútený väčšinu z nich redefinovať. Potom sa už LOS: V ovládal vcelku pohodlne. Indikátor života vášho hrdinu a používanie predmetov je vyriešené tradičným spôsobom, teda nič prevratné, no určite nikoho neurazí. Podstatné je, že máte priamo na obrazovke prehľad o tom či práve stojíte, kľačíte alebo ležíte, koľko má zbraň k dispozícii munície a nie je problém zapnúť si malú mapu, kde presne vidíte svoju polohu. Práve vďaka mape sa potom presúvate k jednotlivým cieľom.
Hrateľnosť: 4 / 10
Hladina zábavnosti klesá priamou úmerou s počtom odohraných misií. V podstate už v polovici hry budete mať zaručene sto chutí cédečko s LOS: V otestovať ako prototyp UFO – najlepšie rovno z okna (len pozor na chodcov). Ciele misií sú bez štipky nápadov, vždy máte za úlohu niekam doraziť (resp. sa prestrieľať), tam niečo vykonať a napokon sa dostaviť do zóny, kde misia končí. Nepostrehol som ani náznak snahy okoreniť levely čímsi výnimočným, čo by vás nútilo pokračovať ďalej. Keď si k tomu ešte prirátame určitú nezmyselnosť niektorých úloh (napr. nezabudnuteľné hľadanie guľometného hniezda na začiatku hry... to bolo nadávok...) a fakt, že Vietnamci lozia v podstate odvšadiaľ, začne každý pochybovať o zábavnosti tohto titulu. Inými slovami, singleplayer je jednoducho odporný a nudný.
Multiplayer: 8 / 10
Čo sa nepodarilo v hre jedného hráča, to autori hry vykompenzovali v multiplayeri. Spočiatku som tomu nechcel uveriť, no LOS:V je skutočne hra, ktorej potenciál sa prejaví až pri "multihráčovi". Napriek tomu si nemyslím, že má šancu presadiť sa – pravdepodobne sa vytvorí iba určitá malá komunita gamerov, ktorá si však hru naplno vychutná.
Multiplayer ponúka štyri módy: Stalk And Kill, Cooperative, Mission Based a tradičný Capture The Flag. Nastavenie všetkých parametrov pred samotným hraním je pomerne jednoduché a rýchle. Hrať môžete cez LAN alebo internet, čo bol i môj prípad. Našťastie je LOS: V podporovaný cez GameSpy Arcade, a tak je šanca nájsť aspoň niekoľko nedočkavých spoluhráčov. Menej potešujúca informácia sa týka záujmu o hru na internete – nech som hral kedykoľvek, vždy bolo aktívnych len niekoľko vytvorených sessions a hráči dávajú prednosť predovšetkým módom Stalk And Kill (čo je vlastne deathmatch) a Cooperative. Pred vpadnutím do hry si môžete zvoliť zbrane, ktoré budete používať (spolu s predmetmi v inventári) a potom vám už nič nebráni v poľovačke na ľudských protivníkov ;). Priznám sa, že pri móde Stalk And Kill som strávil niekoľko hodín kvalitnej zábavy. Jednoznačne sa tu prejavujú kladné stránky enginu – všetky stromy, tráva, rákosie, vyvýšeniny a prípadne drevené chatrče. Pri hre môžete neustále využívať výhody terénu, pretože vo vysokej tráve sa ľahko stratíte a pokiaľ zaľahnete so sniperkou k zemi a budete zákerne číhať, stane sa z vás postrach pre ostatných hráčov. Okrem toho môžete rôzne taktizovať, napr. odstreliť na diaľku sudy, ktoré vzápätí explodujú, čím vyvoláte dočasnú paniku a odvrátite pozornosť od vašej skutočne zamýšľanej akcie. Užitočným pomocníkom sú nepochybne i granáty.
Vskutku kvalitná zábava, ktorú by som od LOS: V rozhodne nečakal.
Zvukové efekty: 6 / 10
Ozvučenie je síce len mierne nadpriemerné, ale dostačujúce. Paľba zo zbraní znie realisticky a i okolité zvuky divokej džungle dokážu navodiť príslušnú atmosféru.
Hudba: 5 / 10
Nejde o žiadny zázrak, v podstate si hudby príliš veľa neužijete. Je síce pravda, že počas plazenia sa džungľou by výrazná bojová hudba skôr rušila, ale soundtrack na spôsob Medal Of Honor by rozhodne potešil. Ja viem, to by som chcel priveľa...
Inteligencia & obťažnosť: 3 / 10
V LOS: V máte na výber dva spôsoby hrania. Môžete si zvoliť realistický mód alebo arkádový, plus príslušný stupeň obtiažnosti. V zásade je jeden horší ako druhý. Ak totiž začnete hrať hru v realistickom móde, bude pre vás každá jedna guľka znamenať istú smrť. Spomínal som, že Vietnamci sú zašití za každým tretím stromom alebo rákosím a lozia zo všetkých strán. Stačí prehliadnuť len jedného, neskoro vystreliť a je po vás. A to už radšej ani nehovorím o sniperoch. V realistickom móde budete každých pár sekúnd stláčať save a load, až kým sa dané dva klávesy celkom nezoderú. Druhá možnosť je teda arkádový prístup ku hre, kedy musíte do nepriateľa vysoliť väčší počet nábojov, ale to isté platí aj o ňom. Takže šanca na prežitie rapídne stúpa. V danom prípade však pre zmenu odpadá všetka atmosféra, pretože už ani sniperi neznamenajú významné nebezpečenstvo a hra sa mení skôr na obyčajnú 3D šutrovinu, pri ktorej strieľate po všetkom, čo sa hýbe.
Neviem či je možné hovoriť o nejakej inteligencii. Nepriateľ vás skrátka uvidí (vo väčšine prípadov vždy oveľa skôr, než vy jeho) a začne vám nakladať olovo. Nepostrehol som žiadne známky spolupráce s ostatnými nepriateľmi – skrátka vôbec nič.
;) | ;) | ;) | ;) |
Záverečný verdikt: 4 / 10
Celkovo vzaté, v tomto prípade sa neslávna povesť budgetových titulov potvrdila. Určitým plusom môže byť nižšia cena, no pri spomienke na nemastnú neslanú „zábavnosť“ singleplayera sa mi cena zdá byť stále príliš vysoká. Jediným výrazným pozitívom je skutočne chytľavý multiplayer a ak by vám bohato stačil, potom si k výslednému hodnoteniu môžete prirátať bod navyše. Ostatným odporúčam vyčkať radšej na Vietcong.
Autor: Ondrej "Ondrew" Gabriš
