Londýn 31. marca (TASR) - Nemennosť rýchlosti svetla je pre väčšinu fyzikov svätá. Napriek tomu existujú indície o tom, že najmenej jedna z troch fyzikálnych konštánt, ku ktorým patrí aj rýchlosť svetla, v skutočnosti nie je konštantou. Joao Magueijo z Imperial College v Londýne patrí k zakladateľom tzv. VSL teórií (varying speed of light), ktoré podsúvajú čierneho Petra práve rýchlosti svetla. V časopise Astrophysics and Space Science Magueijo mapuje súčasný stav výskumu.
Veci dali do pohybu pre niekoľkými rokmi John Barrow z univerzity v Cambridge a Austrálčan John Webb. Vo svetle ďalekého kvazaru objavili absorpčné čiary, ktoré neboli na tých miestach, kde mali byť. Tieto čiary spektra boli vyfiltrované zo svetla kvazaru ukrytého v oblaku prachu vo vzdialenosti 11 miliárd svetelných rokov. Elektróny v atómoch prachového oblaku svetlo vzbudilo do vyššieho energetického stavu. Každý chemický prvok pritom zanechá v absorpčných čiarach svoj vlastný "odtlačok".
Pozorované odtlačky boli oproti očakávaným hodnotám mierne posunuté. Barrow a Webb túto odchýlku vysvetlili tak, že konštanta jemnej štruktúry, určujúca silu elektromagnetickej interakcie, bola pred 11 miliardami rokov keď svetlo prechádzalo cez mrak o 0,7 tisíciny percenta menšia ako dnes. Je to bezrozmerná konštanta, ktorá sa dá vypočítať z hodnôt troch základných prírodných konštánt - elementárneho náboja, rýchlosti svetla a Planckovo kvanta účinku.
Ak sa teda konštanta jemnej štruktúry v priebehu času zmenila, musela sa zmeniť najmenej jedna z menovaných troch konštánt. Ktorá to ale je? Takzvané Dilatonove teórie predpokladajú, že zmenám podlieha elementárny náboj. Ale Magueijo prišiel s ďalším argumentom, ktorý prisudzuje prívlastok premenlivý rýchlosti svetla.
V japonskej hvezdárni AGASA zachytávajú fyzici viac ako desaťročie kozmické žiarenie, ktorého existenciu popiera Einsteinova špeciálna teória relativity. Pre toto žiarenie s energiou viac ako 100 triliónov elektrónvoltov by mal byť vesmír nepriechodný.
Magueijov vlastný variant VSL teórií, ktorý nazval "dvojitá špeciálna teória relativity", rieši tento problém akceptovaním premenlivosti rýchlosti svetla. To má za následok, že energetická hranica, od ktorej reliktové žiarenie "brzdí" kozmické žiarenie, sa posúva smerom nahor.
Magueijo sa domnieva, že blízka budúcnosť rozhodne, ktorá teória má pravdu. Nové dáta sa čakajú od satelitu GLAST štartujúceho v roku 2006 a argentínskeho observatória Pierra Augera.
