SME

Teroristi sa zaobídu aj bez umelých vírusov

Málokto vie, čo robiť v prípade bioteroristického útoku. Aj keď zrejme všetci veríme, že táto hororová možnosť zostane len ...


Baktéria Escherichia coli, ktorá žije napríklad v ľudskom hrubom čreve, môže byť aj smrteľne nebezpečná. FOTO - ARCHÍV

Málokto vie, čo robiť v prípade bioteroristického útoku. Aj keď zrejme všetci veríme, že táto hororová možnosť zostane len na stránkach kníh a na plátnach kín, musíme o nej reálne uvažovať. Našťastie spolu s rastúcim nebezpečenstvom bioteroru rastie aj počet vedcov, ktorí myslia na to, ako ľuďom v ohrození pomôcť.

Jedným z nich je Colm Lowery z Univerzity v Ulsteri. Vyvinul nový laboratórny postup, ktorý skracuje z dní na minúty čas, potrebný na určenie nebezpečných mikroorganizmov vo vode, vzduchu či jedle. Chce však ísť ešte ďalej: jeho snaha je zameraná na to, aby ľudia, v podstate iba stlačením gombíka na jednoduchom zariadení, sami dokázali zistiť hroziace nebezpečenstvo.


Vojaci sú na chemický alebo biologický útok pripravení. Colm Lowery z Univerzity v Ulsteri rozmýšľa o tom, ako dať do rúk účinnú prevenciu aj neškoleným ľuďom, ktorí môžu byť ohrození v prípade bioteroristického útoku.

FOTO - ČTK/AČR

Ako sa to všetko začalo?

Nákaza v Milwaukee

Pred desiatimi rokmi sa v americkom Milwaukee nakazili desaťtisíce, možno stotisíce ľudí pitnou vodou z Michiganského jazera. Desiatky z nich zomreli. Príčinou nákazy bol prvok Cryptosporidium parvum. Ten žije v pitnej vode prakticky všade. V malom množstve je pre ľudský organizmus neškodný, jeho premnoženie nad kritickú hranicu však spôsobuje vážne zdravotné problémy (krvavé hnačky a celkové oslabenie organizmu spojené s dehydratáciou), ktoré môžu byť osudné najmä pre ľudí so zníženou imunitou.

Vedci opísali účinok nebezpečného prvoka v roku 1973. Odvtedy sa vodohospodárski odborníci naučili merať jeho koncentráciu v pitnej vode, lekári však doteraz proti týmto zákerným „malým diablom“ nenašli účinnú zbraň.

Cieľom bioteroristov môže byť rozšíriť nevyliečiteľné ochorenie u časti ľudí alebo vymazať z mapy celé mestá či komunity, ale tiež vyvolať strach u zvyšku populácie. Spomeňme len antraxovú paniku, ktorá po útoku na newyorské dvojičky ochromila prakticky celý svet.

Nemusia pri tom použiť len umelé vírusy zo skúmaviek alebo geneticky modifikované organizmy z laboratórií. Aj náš známy Cryptosporidium parvum, umelo rozšírený v zdrojoch pitnej vody, môže spôsobiť nenapraviteľné škody (jeho inkubačná doba sa pohybuje od siedmich až do 28 dní). Nebezpečenstvo predstavuje trebárs aj celkom obyčajná baktéria Escherichia coli, ktorá žije v ľudskom tele, a ešte oveľa nebezpečnejšie je Clostridium botulinum, používané najmä v kozmetike na vyhladenie vrások.

Mnohí odborníci sa nazdávajú, že pre bioteroristov môže byť jednoduchšie sústrediť sa práve na všeobecne rozšírené a ľahko dostupné miniatúrne diabolské zbrane hromadného ničenia, než na tie, ktoré treba vyrábať a uchovávať v prísnych laboratórnych podmienkach.

Plynová maska v takýchto prípadoch asi príliš nepomôže, antibiotiká nemusia byť po ruke a ich užitie nie je vždy účinné (zaberajú však napríklad proti antraxu a väčšine kmeňov E. coli). Použitie laserových lúčov, ktoré dokážu v spolupráci s počítačom zistiť prítomnosť mikroorganizmov až do vzdialenosti niekoľkých kilometrov, je vyhradené skôr vojenským odborníkom. Existujúce špeciálne tímy rýchlej mobilizácie môžu zasiahnuť proti následkom bioteroru iba v obmedzenom rozsahu.

Sami a rýchlo

Colm Lowery zo School of Biological and Environmental Sciences z Univerzity v Ulsteri (Severné Írsko) je presvedčený, že najväčšia nádej na záchranu životov tisícok ľudí spočíva v tom, aby dokázali bez pomoci odborníkov a veľmi rýchlo identifikovať smrteľné ohrozenie zo vzduchu, z vody alebo z potravín. Rovnakú možnosť by mali mať aj lekári alebo zdravotníci, ktorí sa dostávajú do kontaktu s chorými ako prví. Znamená to však vyvinúť jednoduché, lacné a najmä rýchlo fungujúce zariadenie na odhaľovanie nebezpečných mikroorganizmov.

Súčasné laboratórne metódy sú schopné zistiť prítomnosť prvoka Cryptosporidium alebo Clostridium botulinum až po niekoľkých dňoch. Lowery vyvinul techniku, ktorá dokáže za 15 minút odhaliť prítomnosť týchto a mnohých iných mikroorganizmov v najrôznejších látkach. Dokonca aj takých, ktoré sa inak zisťujú veľmi ťažko.

Potrebuje na to malú vzorku zasiahnutej substancie, z ktorej získa použitím štandardných laboratórnych metód DNA. Z nej potom novým postupom zistí typické „odtlačky prstov“ neviditeľného páchateľa.

„Prínos našej metódy spočíva v tom, že sme prišli s účinnejším a efektívnejším spôsobom extrakcie DNA, ktorá podstatne urýchľuje celý proces,“ povedal Lowery pre Wired News.

Dodal, že v médiách sa zvyčajne rozoberajú možnosti útoku bioteroristov spórami antraxu, prípadne kiahňami (očkovanie proti nim sa skončilo už pred 30 rokmi). On sám si myslí, že na vyvolanie paniky nie je potrebné použiť nijaké bizarné geneticky modifikované organizmy a ani exotický vírus Eboly, pretože to je veľmi zložité.

Lowery robil svoje prvé pokusy práve s rozšírenými mikroorganizmami typu Cryptosporidium, pretože jeho cieľom bolo vyvinúť systém bežného klinického zisťovania prítomnosti patogénov vo vode alebo v potravinách. Chcel sa zapojiť do úsilia zdravotníckych organizácií v ich boji proti najrôznejším infekčným chorobám, najmä v rozvojových krajinách. Hovorí, že bioterorizmus mu vtedy ani len neprišiel na myseľ. Teraz však vidí šancu práve v tom, aby pomohol zachraňovať životy ľudí, ktorí nie sú vyškolení na zvládnutie náročných techník molekulárnej analýzy. Tie si vyžadujú príliš veľa odborných znalostí a skúseností.

Zatiaľ je skoro hovoriť o tom, kedy by mohol byť nový, všeobecne dostupný a jednoduchý prístroj, využívajúci progresívnu Loweryho metódu, k dispozícii ľuďom. Sám Lowery však verí, že prácu, ktorú začal na ulsterskej univerzite, dokončí v Centre pre kontrolu chorôb a prevencie v americkej Atlante.

Apokalypsa v tokijskom metre

20. marca 1995, tesne pred vyvrcholením dopravnej špičky, sa začali šíriť piatimi rýchlostnými vlakmi preplneného tokijského metra neviditeľné oblaky smrtiaceho nervového plynu sarinu. Dvanásť ľudí zomrelo, viac ako päťtisíc bolo zranených. Svet obleteli obrázky dusiacich sa obetí, ktoré ležali v agónii na tokijských uliciach, zatiaľ čo záchranné služby sa snažili zvládnuť obrovskú tragédiu. Bol to najhorší teroristický čin, ku ktorému v Japonsku došlo.

Niet pochýb, že za útokom bola sekta Óm šinrikjó (apokalyptický kult), menej sa už však vie, že mala tiež paralelný program vývoja biologických zbraní a chcela spôsobiť vo svete veľké epidémie. K tomuto zámeru sa dostala veľmi blízko.

Sekta má na svedomí najmenej deväť biologických útokov, mnohé z nich mohli mať oveľa ničivejšie dôsledky ako použitie sarinu v tokijskom metre. Tieto pokusy nezlyhali pre nedostatok úsilia, ale iba preto, že sekta nemala dosť baktérií s dostatočnou virulenciou a že pri útokoch sa jej členovia správali amatérsky.

Óm šinrikjó existovala už od roku 1987, sedem rokov tajne vyvíjala chemické a biologické zbrane. V čase vrcholu museli byť jej finančné rezervy asi dve miliardy dolárov. Jej aktivity nezaznamenala ani japonská, ani americká, ani britská tajná služba. Po plynovom útoku v Tokiu boli Američania prekvapení, keď zistili, že ani CIA, ani FBI nemajú o sekte žiadnu zložku. Len vďaka šťastnej náhode sekta v ďalších mnohých pokusoch o masové vraždy zlyhala.

(Z knihy Toma Mangolda a Jeffa Goldberga A veľa ľudí zomrelo… Pravda o biologických vojnách, Praha 2001, vydal Themis)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu