Laurel 26. marca (TASR) - Jupiterov mesiac Europa zanecháva po sebe "mokrú" stopu v podobe oblaku z vodíkových a kyslíkových atómov, ktoré sú pravdepodobne vytrhávané žiarením bohatým na energiu z jeho zamrznutého povrchu. Podľa časopisu Nature to zistili americkí astronómovia z dát zaslaných sondou Cassini.
Oblak v tvare kruhového prstenca sa skladá z neutrálnych, relatívne studených atómov s celkovou hmotnosťou 60.000 ton, odhaduje Barry Mauk z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Laureli, štát Maryland.
"Plynný oblak Europy sa prekvapujúco podobá oblaku sopečne aktívneho Jupiterovho mesiaca Io," povedal Mauk. "Avšak zatiaľ čo vulkány Io stále vyvrhujú síru a kyslík, je Europa relatívne pokojný mesiac."
Vedci sa domnievajú, že za vznik oblaku môže intenzívne žiarenie Jupitera. Tento plynný obor má na Europu zjavne väčší vplyv ako sa doteraz predpokladalo. Mrak Europy zasa ovplyvňuje procesy v Jupiterovej magnetosfére.
Podobne ako magnetické pole Zeme aj to Jupiterovo zachytáva nabité častice, ktoré sa pohybujú medzi severným a južným magnetickým pólom. Ak tieto ióny narazia na mokrú stopu Europy, môžu stratiť elektrický náboj a vymaniť sa z moci Jupitera.
Plynný oblak mesiaca potom vysiela elektricky neutrálne atómy, ktoré mohli vedci prvýkrát pozorovať. Pretože je zároveň zdrojom a pohlcovačom týchto častíc, má nečakane veľký vplyv na štruktúru Jupiterovho okolia a v nej sa odohrávajúce energetické toky.
Europa je permanentným objektom záujmu astronómov, pretože pod jej ľadovým pancierom by sa mal nachádzať oceán z tekutej vody. Napriek tomu nie je tento mesiac hlavným cieľom sondy Cassini, ktorá ho fotografovala iba počas preletu. Cassini smeruje k Saturnu, ku ktorému dorazí v polovici roku 2004. Sonda má na palube pristávací modul Huygens, ktorý pristane na Saturnovom mesiaci Titan.
