;) |
m bordeli aspoň symbolický poriadok. Po niekoľkých mesiacoch ich ťaženie skončilo veľkým politickým fiaskom
Hier na vojačikov je v poslednej dobe stále viac a viac, a čo nevidieť sa ich família rozrastie o ďalší tucet FPSiek z Vietnamu. Konkurencia je silná, a len máloktorý titul už v dnešnej dobe dokáže ohúriť originalitou a výnimočnou hrateľnosťou. Black Hawk Down, hra motivovaná rovnomenným filmom, sa pokúša vyniknúť svojim netradičným akčným prístupom a glorifikáciou amerického pešiaka. Namiesto teamovej spolupráce (vyžadujúcej od hráča aj určitú kvalitu taktických schopností) kladie dôraz na samotný boj: Hráč si tak bude môcť vyskúšať všetko od podpornej streľby z rýchlopaľných guľometov na Black Hawku (Hummveeoch), až po opatrné prestrelky priamo v uliciach a budovách Mogadiša. Black Hawk Down (BHD) je rýchlou akciou vyžadujúcou predovšetkým rýchle reflexy a presnú ruku, vojenská taktika je až na druhom mieste.
;) | ;) | ;) | ;) |
Grafika: 3 / 10
Keď som videl BHD prvýkrát, okamžite som z neho vyskočil späť do menu a z menu do nastavení grafiky: Humus takého kalibru sme predsa hrávali pred dávnymi-predávnymi rokmi, v dobách pred Ghost Reconom, Battlefieldom 1942 atď atď! Dnes sa predsa áčkový titul nemôže prezentovať niečim... Takýmto!
Bohužiaľ, v menu na mňa čakalo smutné zistenie, že všetky parametre boli nastavené na úplné maximum. Ani (ne)kvalita textúr, ani (ne)kvalita objektov (postáv, budov...) sa už zvýšiť nedala. Ostávalo mi len zatnúť zuby a vrátiť sa o niekoľko rokov nazad, k úbohým rozplznutým textúram, divne vymodelovaným postavám a objektom pochybného tvaru a účelu (žeby tráva? žeby kríky?). Aby to samozrejme nestačilo, hra svoju úbohosť doráža chýbajúcou rozmanitosťou a do dokonalosti dovedeným (grafickým) stereotypom. Samozrejme, čo môže úbohý recenzent chcieť od takého Somálska, že? Vyprahnutej krajinke a rozkladajúcim sa mestám (osadám) by však URČITE neuškodilo aspoň zopár odlišnejších druhov budov a objektov. Donekonečna sa opakujúce ZLÉ textúry zátarasov začnú liezť krkom už po krátkej chvíli, o slamoch a chabo otextúrovaných komunistických kockách tvoriacich Mogadiisho ani nehovoriac. Malých zázrakov hodných uznania (schopných vytrhnúť z letargie) je vskutku poskromne, a keď sa konečne nejaký vyskytne, hráč sa presúva do nepopísateľne zlých interiérov.
Mojim šťastím v nešťastí je, že v krvi mi určite nekoluje turistická krv. Okolité prostredie si všímam len málokedy - čas ma naučil vnímať hlavne tie pekné veci, nie škaredé - a tak tomu bolo aj v Somálsku. BHD by určite dostal o bod viac, nebyť jednej zásadnej chyby: nehorázne nízkeho počtu postáv, vozidiel a vrtuľníkov. Ostatne, je ich dostatočne málo na to, aby som si mohol voči vám dovoliť takú menšiu drzosť a všetky ich vymenoval (!). Za ameriku Delta Force, hraničiari, tichý "malý vtáčik" AH-6, humvee a čierny jastrab MH-60. Za UN model Pakistanca a transportný voz (tank, základ každej vojnovej hry, som nevidel). Za neutrálov zopár civilov, jedno podivné nákladné auto, jedna ešte podivnejšia drevená loď a krokodíl. A nakoniec perla môjho úporného snaženia. Za nepriateľských Somálcov "vehíkel" s primontovaným guľometom, jeden vychrtnutý Somálec v bielom tričku (môj obľúbený, menej splýva s prostredím) a jeden v červenom tričku. Toš vsjo. Ten biely má bod k dobru aj za výzbroj, keďže príležitostne je vybavený čímsi čo odborné kruhy volajú RPG (t.j. raketou).
Interface: 7 / 10
BHD na mňa od začiatku pôsobil tak trochu strohým vojenským dojmom, ale to je v prípade vojenskej hry len a len dobre. Ako vždy, aj tu ma úprimne potešila podpora profilov (každý hráč si môže vytvoriť vlastný profil) a ovládanie prednastavené na "profesionálny" štandard. Postava ovláda všetky základné pohyby (krčenie, plazenie, vykláňanie), plus v ležmej polohe možno namiesto obzerania robiť kotúli do strán. V boji je hráč vyzbrojený pištolou, puškou / samopalom podľa vlastného výberu (využijú sa všetky), granátmi, slepákmi a jedným špeciálnym predmetom. Všetky zbrane boli modelované podľa skutočných predlôh, a ich návrhári (chvalabohu) nezabudli ani na rôzne módy streľby. Niektorí hráči preferujú automatickú a poloautomatickú, ja dávam prednosť streľbe po jednom náboji. Na zneškodnenie nepriatela to stačí, a rozhodne to obmedzuje problémy s muníciou.
Hrateľnosť: 5 / 10
Nemalé uznanie si zaslúži predovšetkým hlavný dizajnér. Dokázal prinútiť hráča, aby svoju výbavu skutočne využíval v plnom rozsahu, a už to samo o sebe poukazuje na talent hodný aspoň tej krátkej poznámky. K slovu sa dokonca pravidelne dostávajú aj slepáky a granáty, čo nebýva pravidlom ani v tých realistickejšie poňatých hrách. Kus roboty bol urobený aj s level dizajnom. Celá hra sa od začiatku do konca odohráva v rýchlom, svižnom tempe. Snaží sa zo sterilnej grafiky vytĺcť maximum, tak ako sa ja snažím vytĺcť maximum zo samotnej hry, no všetko bohužiaľ končí pri snahe. Ani streľba z vrtuľníku či hummru nedokáže zakryť fádnosť frašky, v ktorej neohrozený americký vojak v nekončiacej slučke dvadsiatich misií bojuje s tým istým monotónnym nepriateľom - prakticky bez obmeny. Black Hawk padá na svojej základnej myšlienke, a síce osloviť čo najširšie masy (amerických) hráčov hľadajúcich zábavu v koži neohrozeného (amerického) hrdinu, elitného pešiaka "mierutvornej" (americkej) armády. Chýba len nálepka na krabici "TRUE PATRIOT WOULD BUY THIS GAME". Novalogic doslova ukázal chrbát milovníkom taktických FPSiek, a namiesto projektu idúceho v šlapajách SWATu alebo niektorých Clancyoviek od Red Stormu - namiesto poriadnej teamovej akcie so všetkým čo k nej patrí - vytvoril čosi, čo vôbec nemá ďaleko od Serious Sama.
Multiplayer: 5 / 10
Black Hawk Down podporuje do 32 hráčov cez inernetovské Novaworld servery a 50 hráčov na LANe. Nič z toho som nemal príležitosť vyskúšať.
Zvukove efekty: 9 / 10
Pred Orzynovým večným zatrateným celú hru zachraňuje niekoľko podstatných zložiek. Zvuk je prvou z nich. Akciu a napätie, ktoré nedokáže navodiť vizuálna stránka, dotvára práve on. Či už sa jedná o ozvučenie vrtuľníkov, vozidiel, somálskeho davu, alebo neustávajúca komunikácia cez vysielačku, BHD je s perfekcionistickou dôkladnosťou dovedený prakticky do dokonalosti. Hlasy spolubojovníkov hráčovi neustále pripomínajú fakt, že v tejto vojne skutočne nie je sám. Nie je hrdinom, ktorý s dvomi zásobníkmi vystriela polovicu mesta, ale členom jedného z niekoľkých operačných teamov; každý tu má vlastnú úlohu, a k úspešnému zakončeniu misie vedie len vzájomná spolupráca... By mala viesť len vzájomná spolupráca. Škoda, že hra sa tak tvári len naoko... Toš ale aj to sa ráta. Zvuk je jednoducho perfektný.
Hudba: 8 / 10
Hudba je druhou zo spásonosných zložiek. Motív (téma) výrazne pripomína Zimmera a soundtrack k filmu; zlučuje v sebe prvky arabskej kultúry s modernými rytmami, no čo je niekoľkonásobne podstatnejšie, výrazne podfarbuje samotnú akciu v hre! Kvalitnú strieľačku vždy tvorí aspoň z jednej polovice hudba, a autori Black Hawk Down si to dobre uvedomujú. Patrí im za to nie len zaslúžený obdiv, ale aj vďaka.
Obťažnosť & umelá inteligencia: 4 / 10
UI sa nedá odoprieť, že necvičení vojaci somálskej milície reagujú pri nečakanom styku so špeciálnymi jednotkami skoro tak, ako sa od necvičenej somálskej milície očakáva: vyľakajú sa. Ich prvé výstrely smerujú kdesi kamsi, len nie smerom k hráčovej postave. Tu bohužiaľ všetka inteligencia končí... A začína blbosť. Civilisti sa pri prestrelke najradšej krčia priamo uprostred paľby. Spolubojovníci vybiehajú dopredu, keď ja sa plížim - a plížia sa, keď ja potrebujem kryciu paľbu (rozkazy, ktoré možno vydávať, sa obmedzujú na "stoj" a "nasleduj ma"). Ostrostrelci americkej elity sa netrafia do ozbrojeného davu vzdialeného pár metrov... Raz som dokonca putoval s týpkom, ktorý za mnou v pohode preklučkoval mínovým poľom, aby hneď na to skočil rovno medzi krokodílov :-).
Obťažnosť je napriek všetkým chybám v UI kvalitne vybalancovaná a s postupom času cítiť aj rastúce nároky na hráča. Veľmi dobrou je pre atmosféru nemožnosť neobmedzeného ukladania pozície. V každej misii je k dispozícii určitý počet "save"-ov. Kto si ich vyminie hneď na začiatku, zvyšok levelu bude musieť prejsť na jeden záťah. S troškou nadšenia a odhodlania sa samozrejme minimálne polovica hry dá prejsť na spôsob dobrovoľného "iron mana" (bez sejvovania). Náročnejším hráčom sa tým trochu natiahne aj veľmí nízka hracia doba.
;) | ;) | ;) | ;) |
Záverečný verdikt: 5 / 10
Zo začiatku mi Black Hawk Down pripadal tak úbohý a plytký, až som sa pri ňom jednoducho nemohol výborne nebaviť. Nech už sa na to pozeráte z ktoréhokoľvek pohľadu, hrať za neohrozeného vojaka - národného hrdinu, akému na svete niet rovného - to v našich detských očiach vždy bude mať svoje neodolateľné čaro. Je jedno, či bojujeme za Ameriku, Rusko alebo Francúzsko, za svetový mier a svetlejšie zajtrajšky, do tých "škaredých teroristov" si (Somálcov, Arabov, Vietnamcov...) určite rád zastrieľa každý. Chuť dobýjať, víťaziť a normalizovať podľa vlastného vzoru, to všetko máme v sebe, a len ťažko to dokážeme potlačiť.
Nadšenie z tupého zabíjania však veľmi rýchlo ustúpilo únave zo stereotypnej hrateľnosti a bolestiam očí spôsobeným zlou grafikou. Keď sa zábava obmedzí na vyhľadávanie šedých fliačikov (predstavujúcich nepriateľov) splývajúcich so šedými textúrami, niečo sa určite zvrhlo zlým smerom... A to nie je dobre. Pri všetkých vojnových FPSkách, čo sa na nás hrnú, je to naopak kriticky zle.
Autor: Michal "Orzyn" Cagarda
