IGI 2: Covert Strike - zakrádanie, teroristi, akcia

Ó, áno. Po čase k nám opäť zavítal neohrozený (?) agent Jones – člen elitnej zásahovej jednotky. Nebezpečenstvo je jeho druhé meno a neberie naň ohľady. Sám sa vrhá do takmer samovražedných misií, často vybavený iba dobre naostrenou kudlou, vernou pištoľou osadenou nevyhnutným tlmičom a prípadne aj samopalom typu HK MP5. Vyskakuje z vrtuľníka, kontroluje zadané inštrukcie a s termovidením nacapeným na "xsichte" vyráža vpred. Vidí pohyb nepriateľov, zapína satelitnú mapu a chvíľu sleduje ich smer obchôdzky. Pričupený za kríčkom dumá nad vhodnou stratégiou a napokon sa pomaly pohne vpred. Urobí pár krokov, keď tu zrazu kde sa vzala, tu sa vzala, olovená guľka priletela. Pred očami tma, v hlave diera. Agent Jones doagentoval.

Ťažko povedať pre koho je určený druhý diel stealth 3D akcie IGI, ktorá svojho času ohromila množstvo fanúšikov podobne ladených gamesiek. Určitým spôsobom bola možno i prevratná a najmä zábavná. V danom čase dojem z hrania najviac kazila snáď len mizerná AI nepriateľov, pre ktorých bolo označenie „dement“ slabé slovo. Našli sa však aj ďalšie bugy, no v zásade išlo skutočne o trhák.

Po oznámení druhého dielu väčšina z nás začala hlasno jasať od radosti, lež keby som v danom čase tušil, ako to celé napokon dopadne, určite by som si ústa prelepil lepiacou páskou a na správy o IGI 2: Covert Strike už iba podozrievavo zazeral. Dnes je už isté, že druhý diel je v zásade len slabý odvar pôvodnej hry s niekoľkými vylepšeniami a zároveň rovnakým počtom nových bugov. Ja osobne som sa o tom presvedčil na vlastnej koži a už pri prvých misiách ma z IGI 2 mierne triafal šľak. Avšak... nepredbiehajme.

Grafika: 7 / 10
Ak porovnám prvý a druhý diel IGIho a budem hľadať v grafickom engine vylepšenia, čoskoro zistím, že ich príliš veľa nepribudlo. Presnejšie povedané – na prvý pohľad IGI 2 vyzerá rovnako ako jeho predchodca. Aj tentoraz platí, že vývojári si dali mimoriadne záležať na exteriéroch (v tomto smere patrí ich engine k špičke), no interiéry pripomínajú hru zhruba z roku 1994. Miestnosti sú priam nechutne stroho zariadené, všetko je akési prapodivne umelé a okrem toho počas hry veľmi často natrafíte na klony stále rovnakých izieb. Tento fakt vôbec nechápem. Pritom napríklad zasnežené hory sú bez debaty nádherné a človek sa s neskrývanou chuťou rozhliada okolo, pretože čosi podobné sa v hrách až tak často nevidí. A keď sa k tomu ešte pridá sneženie... krása. Mno, pri rozhliadaní a kochaní sa prírodou akurát netreba zabúdať na dôvod, kvôli ktorému ste na mieste a hlavne na nepriateľov so sniperkou typu Dragunov v ruke.
Nepotešili ma ani chyby v grafike – od mŕtvol visiacich vo vzduchu, až po nepriateľov zabárajúcich sa do zeme pri chôdzi. Čosi podobné ma vždy dokáže pri hrách rozladiť a nedokážem pochopiť prečo sa vývojári hier viac nevenujú betatestingu a následnému dolaďovaniu.
Rovnakou záhadou pre mňa doteraz ostáva i prístup k optimalizácii. Autori udávajú ako minimum stroj s frekvenciou 700 MHz, 128 MB RAM a 32 MB grafickou kartou. Hehe, dobrý vtip, ale neviete prečo sa na ňom akosi nedokážem smiať? Dnes už príliš veľkú dôveru nemám ani v ich odporúčaný konfig, čiže 1,2 GHz, 512 MB RAM a 64 MB „grafiku“. Napriek tomu, že zo zásady ku všetkému pristupujem ako realista, nechápem z akého dôvodu som v tomto prípade vývojárom uveril. Na stroji s 2 GHz, 580 MB RAM a GF4 Ti 4200 128 MB, som po spustení hry vliezol do grafických nastavení a s nerozumnou dávkou optimizmu nastavil všetky detaily na maximum (akurát antialising ostal preventívne vypnutý). Dá sa povedať, že IGI 2 väčšinou fičal priam ako uragán, ale nastávali chvíle, kedy sa mi na tvári objavoval dosti znechutený výraz. Stávalo sa to predovšetkým pri vypuknutí poplachu a následnom masakrovaní nepriateľov pomocou automatickej zbrane. Čím viac postáv sa mi dostávalo pod mušku, tým menší bol celkový framerate. Podobné situácie sa opakovali aj pri niektorých komplikovanejších exteriéroch. Takže... vyrieši to aspoň patch? Žiaľ, dosť silne o tom pochybujem.

Interface: 6 / 10
Ovládanie nemožno kritizovať, nakoľko je pohodlné a maximálne intuitívne. Zachovalo sa množstvo prvkov z prvého dielu, takže i teraz sa agent Jones šplhá po rebríkoch (a efektne sa dokáže spúšťať dolu), hackuje terminály a vstupy do budov či miestností, a to všetko klasicky z pohľadu tretej osoby, kedy sa nemôže brániť proti útokom nepriateľa(ov). Tieto elementy však boli prítomné v prvom diely, takže nemožno hovoriť o ničom prevratnom a v podstate k nim nepribudlo nič nové. Tradične sú k dispozícii rôzne módy pohybu – plazenie, prikrčenie, chôdza, pričom je možné opatrne kráčať aj v podrepe, prípadne postojačky, no taktiež potichúčky ako myška. Tiché pohyby sú priam nevyhnutné, pretože v ľavom dolnom rohu vidíte indikátor hluku, ktorý môže stúpnuť až na kritickú hranicu, kedy vás nepriatelia zaručene započujú alebo dokonca priamo uvidia. V danej chvíli sa v rovnakom rohu objaví ikonka červeného oka, čo znamená, že ste sa prezradili a minimálne jeden strážca vám pôjde po krku. Pokojne ho môžete zlikvidovať a ďalej pokračovať v plnení misie, no vo výslednom hodnotení sa vám počet spozorovaní nepriateľom negatívne prejaví v klasifikácii.
Užitočnú pomôcku tvorí váš príručný počítač, ktorý v sebe okrem satelitnej mapy ukrýva aj zoznam úloh a tiež funkciu ukladania pozície, ktorá v predchádzajúcom diely chýbala. Proces ukladania je vyriešený vcelku originálne (uploadom dát do centrály) a počet sejvov sa líši dľa stupňa zvolenej obtiažnosti. Pri ovládaní mi však nešla do hlavy najmä jedna vec – v prípade streľby zo sniperky (či už PSG-1SD alebo Dragunov) je celkom jedno či stojíte alebo ležíte. V obidvoch prípadoch sa vám bude hľadáčik na zbrani pohybovať rovnako, čo je dosť nelogické. Nehovoriac o tom, že predstavujete elitného agenta, ktorý by mal mať pri streľbe rozhodne pevnú ruku.

Hrateľnosť: 5 / 10
Tak a máme tu najväčší kameň úrazu – celkovú zábavnosť nového titulu. Spomínal som, že informácia o príchode IGI 2 na scénu ma v prvých dňoch nesmierne tešila. Po nainštalovaní a spustení prvej misie mi však vnútorný hlas začal našepkávať nelichotivé poznámky na IGIho adresu. Nijak obzvlášť ma nenadchol ani príbeh, ktorý by vymyslel ktorýkoľvek béčkový hollywoodsky scenárista. Agent Jones pátra po ukradnutom čipe založenom na nano-technológii, ktorého sa zmocnili zlí mafiáni. Je jasné, že ho musíte získať späť za každú cenu. Otrepané, no pre akčnú hru vcelku bežné.
Problém spočíva v tom, že zrejme každému hráčovi, ktorý zdolal prvý diel, začnú jednotlivé misie po chvíli jemne liezť na nervy. Rozhodne patrím k zástancom taktických stealth 3D akcií, ktorých jediným cieľom nie je zahriatie hlavne rotačného guľometu na 100 stupňov, ale misie v IGI 2 ma v podstate vôbec nedokázali zaujať. Ba čo viac – už pri štvrtom levely som mal sto chutí chytiť do ruky M16ku a všetko to vyriešiť jedným riadne agresívnym berserkom. Je síce pravda, že čaro tichej infiltrácie by sa vytratilo, ale zároveň by som tak ušetril minimálne pol hodiny času. Podobne na tom boli aj ďalšie misie, pričom celkovo ich je 19. Snaha autorov o variabilitu úloh je chvályhodná, ibaže v konečnom dôsledku aj tak nejde o nič iné, len nekonečné hackovanie terminálov za účelom odpojenia určitého systému, krádeží dokumentov, vyhadzovania mostov do povetria, určovania miesta pre letecký nálet a pod. Možno to bolo zábavné v čase prvého dielu, ale dnes... občas som mal pocit, že hrám datadisk a nie celkom novú gamesu.
Efektne pôsobí napr. aj zariadenie na termálne videnie, ktoré si nasadíte na oči, ibaže táto vecička má jeden výrazný nedostatok – pri jej použití nemôžete vykonávať žiadne ďalšie akcie, čo je totálna blbosť.
Ak teda vychádzame z predpokladu, že IGI 2 má byť realistická hra, môžeme akurát tak mávnuť rukou smerom k pánom z Innerloop. Aj keď ďalekohľad sa im skutočne vydaril, to sa musí uznať ;)

Multiplayer: 6 / 10
Napriek najväčšej snahe sa mi dodnes nepodarilo pripojiť k žiadnemu serveru, na ktorom hráči „drvili“ IGI 2 (pochopiteľne, že som to skúšal s verziou 1.0, ktorú hrali aj ostatní hráči, no márna sláva... k dispozícii je už i verzia 1.1). Musím však podotknúť, že zatiaľ sa komunita nestihla príliš rozrásť – v súčasnosti je v jednej chvíli online zhruba 200 userov, čo rozhodne nie je veľké číslo. Uvidíme ako na tom bude IGI 2 o niekoľko mesiacov. Je potešujúce, že autori multiplayer do hry vôbec pridali, pretože práve jeho absencia im bola v časoch prvého dielu vyčítaná. No na rozdiel od iných akčných hier sa tu nestretneme s módmi typu deathmatch, capture the flag a pod., ale hrou, ktorá tak trochu pripomína Counter-Strike. Na výber je päť máp a hráči sa po pripojení zadelia do príslušných skupín (členovia IGI alebo teroristi). Nasleduje nevyhnutný nákup zbraní a preštudovanie úloh. Každá strana musí vykonať určitú záškodnícku činnosť oponentom (napr. členovia IGI by mali hacknúť terminál, vyhodiť do vzduchu určitú budovu a i.). Uvidíme, či multiplayerová časť časom prinesie IGI 2 väčšiu popularitu.

Zvukové efekty: 8 / 10
V dnešnej dobe bývajú zvukové efekty zväčša na vysokej úrovni a neinak je tomu i v tomto prípade. Rachot zbraní je presvedčivý, rovnako ako i rôzne ambientné ruchy. V zasnežených horách vŕzganie snehu pod nohami a fičanie vetra vcelku slušne umocňujú atmosféru tamojšieho prostredia.

Hudba: 6 / 10
Hm, ťažko povedať, či sa hudba vydarila alebo nie. Počas misií síce znejú len tiché – podmazové – melódie, ktoré spĺňajú svoj účel, t.j. nevyrušujú hráča pri sústredení, ale občas by potešili aj výraznejšie a rezkejšie skladby. Autor sa rozhodne snažil, dokonca vystihol i atmosféru hry, avšak ako vravím... chcelo by to viac akčnejších melódií. V každom prípade ide o nadpriemer.

Inteligencia & obtiažnosť: 5 / 10
Uvažovanie teroristov sa oproti prvému dielu zlepšilo, o tom niet pochýb. Na druhej strane, žiaľ, pribudol i rovnaký počet nezrovnalostí. Pri hraní mi imponoval fakt, že nepriatelia už nechodia s kľudom okolo svojich mŕtvych kolegov, ktorí si na zemi rozhodne nehodili „šlofíka“, ale snažia sa adekvátne reagovať. Vo väčšine prípadov utekajú k poplašnému tlačidlu, čím spustia sirény a hráč ma na krku veľmi, véééľmi veľký problém. Ich inteligenciu som skúšal rôznymi spôsobmi, no najviac na mňa zapôsobila chvíľa, kedy som síce upútal pozornosť strážnika a ten sa rozbehol k miestu môjho výskytu, ibaže ja som sa zatiaľ rýchlo presunul za otvorené dvere. Nepriateľ konal skutočne rozumne – vbehol do miestnosti a keď ma nevidel, išiel sa pozrieť aj do ďalšej, odkiaľ si zavolal na pomoc prítomného uja teroristu. Kým som sa dobre ukrýval, nemali ani najmenšiu šajnu kde sa v skutočnosti nachádzam. Celkom slušné, to musím uznať. Lež, dalo sa čakať, že to nebude až také ideálne. V prvom rade absolútne nepochopím spôsob streľby nepriateľov. Je nadmieru zaujímavé, že ma dokážu skosiť k zemi so stopercentnou presnosťou pomocou obyčajnej automatickej pištole alebo dokonca AK-47 (!!!) aj na vzdialenosť viac než sto metrov, pričom ja som rád, ak na danú vzdialenosť trafím strom stojaci v ich blízkosti (v prípade, že nemám náhodou sniperku). Toto autori rozhodne nedomysleli a často to rapídne kazí dojem z hry. Pobavilo ma i hádzanie granátov, ktoré síce pri priamom strete bývajú smrteľné, no pri vyvolaní poplachu sú nepriatelia schopní vrhať po mne granáty aj v uzatvorených budovách (hoci ja stojím vonku) a tie vybuchujú v interiéroch. Je však zvláštne, že im nijak neublížia. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní nedostatkov v AI, ale tie už, našťastie, nepatria k fatálnym problémom.

Záverečný verdikt: 6 / 10
Podľa môjho názoru IGI 2 ani zďaleka nedosiahol kvality svojho predchodcu a svojím spracovaním mi pripomína skôr datadisk s niekoľkými novinkami. Takto si druhý diel pomerne slávnej stealth 3D akcie rozhodne nepredstavujem. Myslím, že to s ním môžete skúsiť, ale ak máte radi kvalitne spracované tiché operácie a najmä taktiku, potom sa poohliadnite radšej po Splinter Cell alebo Rainbow Six 3: Raven Shield.

Autor: Ondrej "Ondrew" Gabriš