Bratislava/Ženeva 21. marca (TASR) - Celosvetová verejnosť si v sobotu pripomenie Svetový deň vody, ktorý vyhlásila OSN. Tento deň by sa mal na celej modrej planéte niesť v znamení osláv životodarnej tekutiny.
História Svetového dňa vody sa začala na 47. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v novembri 1992 v brazílskom meste Rio de Janeiro, keď bola prijatá rezolúcia č. 47/194, ktorou bol 22. marec určený za Svetový deň vody, a to počnúc rokom 1993.
VZ OSN vtedy vyzvalo štáty, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody - napríklad organizovaním konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a výstav zameraných na ochranu tejto tekutiny a jej zdrojov a uplatňovanie odporúčaní Agendy 21. - Akčný program UNCED - na Konferencii OSN k životnému prostrediu a rozvoju z júna 1992 v Riu de Janeiro.
K zvýrazneniu významu vody prostredníctvom vyhlásenia svetového dňa prišlo vo chvíli, keď vyvrcholilo znehodnocovanie viacerých vodných tokov. Voda ako neodmysliteľná súčasť života pokrýva 71 percent zemského povrchu a je najrozšírenejšou chemickou látkou na Zemi.
Množstvo vody v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, močiaroch, ľadovcoch, podzemných zdrojoch, atmosfére, pôde, rastlinstve a živočíšstve (vrátane človeka) sa odhaduje na 1380 - 1500 miliónov km kubických. Život bez vody je nemysliteľný a existencia rastlinných a živočíšnych druhov v prírode závisí od dostupnosti meniacej sa kvality a meniacich sa vlastností v čase a priestore.
Voda z týchto dôvodov vždy hrala dôležitú úlohu aj vo vývoji ľudskej civilizácie. Nemožno sa preto čudovať, že prvé štátne útvary na planéte sa sformovali predovšetkým v povodí významných riečnych tokov - staroveký Egypt v povodí Nílu, mezopotámske štáty pri Eufrate a Tigrise (dnešný Irak), India v povodí Gangy a Indusu, Čína v povodí Chuang-che.
Voda okrem svojej životodarnej úlohy mala významné postavenie v antickom Ríme - predovšetkým v oblasti hygieny, kozmetiky a estetiky. Do Ríma s miliónom obyvateľov v prvých dvoch storočiach nášho letopočtu dodávali akvaduktmi dvojnásobné väčšie množstvo vody ako do veľkosťou porovnateľného mesta v súčasnosti.
Najmä v novodobých dejinách nabrala voda na dôležitosti v energetickej oblasti, keď výstavba priehrad a kanálov súvisí nielen s poľnohospodárskymi a protizáplavovými účelmi, ale predovšetkým s výrobou elektriny. Významná je prieplavnosť riek a umelých kanálov, keď vlastne ide o jeden z najlacnejších druhov prepravy na kontinentoch.
Dôležitý je význam morí a oceánov okrem ich využitia v lodiarskom priemysle aj v potravinovom reťazci. Morské produkty sa čoraz viacej objavujú medzi potravinami človeka. Preto znečistenie morí predovšetkým haváriami tankerov a splaškami môže narušiť ich ekosystém, a tým okrem iného aj svetové potravinárstvo.
V súčasnosti trpia mnohé oblasti najmä v rozvojových krajinách akútnym nedostatkom pitnej vody. Súvisí to s ekonomickou a hospodárskou situáciou týchto štátov. Voda sa sem dopravuje rôznymi, často nevhodným spôsobmi, vodné toky sú kontaminované, preto sa stáva dôležitým zdrojom nákazy a rôznych epidémií.
Nedostatok vody však nesúvisí len s rozvojovými krajinami, ale napríklad aj štát ako Mexiko, ktorý je členom elitného klubu OECD, má vo svojej metropole katastrofálne problémy s dodávkami pitnej vody, predovšetkým v chudobných štvrtiach. Toto najväčšie mesto na svete je zároveň známe aj najväčším nedostatkom vody medzi miliónovými aglomeráciami. Na základe aj týchto negatívnych skutočností bol vyhlásený rok 2003 za Rok pitnej vody.
Vodu ako životodarnú tekutinu treba nadovšetko chrániť, predovšetkým jej zdroje a vodné toky, pretože pri neobmedzenom raste populácie, najmä v rozvojových krajinách, môže mať jej nedostatok katastrofálne dôsledky - ani nehovoriac o súčasných ekologických problémoch.
