Zlatá pohrebná maska z Mykén (16. storočie pred n. l.). FOTO – ARCHÍV
Jednou z významných kultúr európskej doby bronzovej, ale aj starovekého obdobia východného Stredomoria bola mykénska kultúra, nazvaná podľa významného mestského štátu toho obdobia so sídlom v Mykénach. Ďalšie mykénske mestské sídla sa nachádzali v Pyle, v Tébach v pevninskom Grécku, po ovládnutí minojskej civilizácie aj na Kréte.
Táto výnimočná východostredomorská civilizácia, ktorej nositeľmi bolo už grécke etnikum reprezentované bájnymi Achájcami, sa podľa najnovších datovaní amerických a nemeckých archeológov vyformovala už v 17. storočí pred naším letopočtom, a v 13. storočí pred n. l. dosiahla vrchol. Ten vyústil do následnej stagnácie ešte počas tohto a nasledujúceho storočia. Čiastočne nám tieto udalosti sprostredkúvajú aj ústne pramene – známe Homérove eposy Illias a Odyssea.
Po rozkvete tejto prvej gréckej kultúry nasledovali mnohé vojenské ťaženia, napríklad aj na pobrežie Malej Ázie. S tamojšími obyvateľmi udržiavali Mykénci aj obchodné a kultúrne styky.
Podľa najnovších objavov dokonca maloázijský Milét z 2. tisícročia pred n. l. považujú niektorí odborníci za kolóniu mykénskej civilizácie (respektíve za oblasť pod jej silným vplyvom). Pravdepodobne na základe týchto, nie vždy mierových kontaktov vznikol aj epos o trójskej vojne a o návrate achájskeho hrdinu Odyssea.
Grécki vladári a hrdinovia sa po návrate z trójskej vojny stretávajú so spurnými uzurpátormi, ktorí ich chcú obrať o moc. Táto eposmi sprostredkovaná skutočnosť čiastočne korešponduje aj s archeologickými objavmi, ktoré svedčia o spoločenskom a kultúrnom rozklade achájskych mestských štátov mykénskej civilizácie. Posledný zdrvujúci úder im nakoniec zasadili morské národy, ktoré sa začali objavovať okolo roku 1200 pred n. l.
DRAHOSLAV HULÍNEK
(autor je archeológ)
