Pyramída v Chichén Itzá.
FOTO – STEVEN MARTIN
Populácia kultivovaných Mayov, sústredená do veľkých miest na Yukatanskom polostrove, dosiahla v 8. storočí 15 miliónov ľudí, ktorí vytvorili najrozvinutejšiu civilizáciu predkolumbovskej Ameriky. V nasledujúcom storočí však skolabovala. Podľa Geralda Hauga z Zürichu najmä preto, že v rokoch 810, 860 a 910 boli veľké suchá. Vedci to zistili analýzou usadenín titánu na morskom dne pri severnom pobreží Venezuely.
Titán je indikátorom mokrých období. Dažďová voda vymýva tento kov zo súše do mora. Čím viac prší, tým je jeho koncentrácia v usadeninách vyššia, rozdiel pri porovnaní suchých a mokrých období je až 30 percent. Autori štúdie v Science sa domnievajú, že dlhotrvajúci pokles zrážok mal vplyv na zdroje obživy Mayov.
Ako napísal New Scientist, experti na mayskú kultúru prijali nový výskum skepticky, pretože podľa nich každé vysvetlenie zániku takej vyspelej civilizácie by malo zobrať do úvahy aj množstvo iných faktorov demografického alebo ekonomického charakteru. Podľa Jeremyho Sabloffa z Múzea archeológie a antropológie Pennsylvánskej univerzity však suchá mohli byť posledným klincom do rakvy Mayov.
S tým striktne nesúhlasí archeológ Normand Hammond z univerzity v Bostone. Argumentuje skutočnosťou, že mesto Chichén Itzá prežilo až do 13. storočia. Vtedy už Mayovia svoje ostatné husto obývané mestá opustili. Pritom Chichén Itzá leží v severnej časti Yukatánu, teda práve v tej najsuchšej. Okrem toho podľa Hammonda Mayovia už predtým používali napríklad viadukty, nádrže a kanály, ktoré im pomáhali dlhodobo vzdorovať suchu. (ač)
