SME
Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky

Rastliny dokumentujú dejiny rímskeho Kolosea

Rímske Koloseum je jedným z najlepšie zdokumentovaných biotopov na svete. Talianski biológovia zosumarizovali dejiny tohto stavebného diela podľa rastlín, ktoré rástli a stále rastú v jeho útrobách. Ich štúdia vyšla v časopise International Biodeteriorati


Foto archív

on and Biodegradation.

Asi 350 rokov staré botanické záznamy dokladajú rôzne spôsoby využívania Kolosea, ktoré nebolo iba dejiskom gladiátorských zápasov, ale boli tu aj obytné priestory a obchody.

Prvú systematickú katalogizáciu rastlinných druhov v Koloseu urobil v roku 1643 taliansky lekár Domenico Panaroli. V tomto čase sa mohutnej stavby zmocnili obyvatelia Ríma, ktorí v nej bývali a pracovali. Rozsiahly systém chodieb sa stal aj útočiskom lúpežníkov a zlodejov.

Až v 19. storočí sa začalo Koloseum chápať ako pamiatka. Za vlády Napoleona ho vyčistili, pričom vznikli tri nové štúdie o rastlinách. Ďalšia nasledovala v roku 1951, na ktorú nadviazala najnovšia práca Giulie Canevovej a jej kolegov z univerzity v Ríme z roku 2001.

Canevovej tím ešte raz prezrel všetky existujúce súpisy rastlín a porovnal ich s druhmi, ktoré v Koloseu rastú v súčasnosti. Ukázalo sa, že rozmanitosť druhov od 19. storočia stále klesá. Najväčšia bola v roku 1855, keď bolo zaznamenaných 420 druhov. V roku 2001 rástlo v Koloseu len 242 druhov rastlín. Asi 200 druhov obsahovali všetky záznamy od 17. storočia.

Rozmanitosť druhov je podľa vedcov výsledkom rôznych životných prostredí, ktoré sa za uplynulé stáročia v Koloseu vystriedali. Zmeny v spôsobe využívania stavby napríklad spôsobili, že postupne sa vytrácali obilniny a rastliny, ktoré sú typické pre lúčne plochy.

Stúpol naopak počet divo rastúcich a exotických druhov. Biológovia tiež zistili prírastok druhov, ktoré obľubujú teplé a suché podnebie. Príčinou je na jednej strane rozširovanie Ríma – Koloseum kedysi stálo na okraji mesta, dnes leží v jeho centre. Na druhej strane treba vziať do úvahy globálne klimatické zmeny v priebehu storočí.

„V 17. storočí bolo podnebie v Ríme oveľa chladnejšie a vlhkejšie,“ konštatovala Canevová.

(tasr)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podnikateľ František Hodorovský.

Ako oligarcha sa nevnímam, vraví v prvom rozhovore, ktorý poskytol.


23 h
Elena Eleková

Sestry sú podozrivo ticho. Proste odchádzajú. Mnohé aj do vnútornej emigrácie.


22. sep
Kritický pohľad Michala Havrana.

Policajti si idú filmové triky.


22. sep
Ladislav Molnár.

Zachránil ho tréner Karel Brückner.


22. sep
Skryť Zatvoriť reklamu