SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Rastliny dokumentujú dejiny rímskeho Kolosea

Rímske Koloseum je jedným z najlepšie zdokumentovaných biotopov na svete. Talianski biológovia zosumarizovali dejiny tohto stavebného diela podľa rastlín, ktoré rástli a stále rastú v jeho útrobách. Ich štúdia vyšla v časopise International Biodeteriorati


Foto archív

on and Biodegradation.

Asi 350 rokov staré botanické záznamy dokladajú rôzne spôsoby využívania Kolosea, ktoré nebolo iba dejiskom gladiátorských zápasov, ale boli tu aj obytné priestory a obchody.

Prvú systematickú katalogizáciu rastlinných druhov v Koloseu urobil v roku 1643 taliansky lekár Domenico Panaroli. V tomto čase sa mohutnej stavby zmocnili obyvatelia Ríma, ktorí v nej bývali a pracovali. Rozsiahly systém chodieb sa stal aj útočiskom lúpežníkov a zlodejov.

Až v 19. storočí sa začalo Koloseum chápať ako pamiatka. Za vlády Napoleona ho vyčistili, pričom vznikli tri nové štúdie o rastlinách. Ďalšia nasledovala v roku 1951, na ktorú nadviazala najnovšia práca Giulie Canevovej a jej kolegov z univerzity v Ríme z roku 2001.

Canevovej tím ešte raz prezrel všetky existujúce súpisy rastlín a porovnal ich s druhmi, ktoré v Koloseu rastú v súčasnosti. Ukázalo sa, že rozmanitosť druhov od 19. storočia stále klesá. Najväčšia bola v roku 1855, keď bolo zaznamenaných 420 druhov. V roku 2001 rástlo v Koloseu len 242 druhov rastlín. Asi 200 druhov obsahovali všetky záznamy od 17. storočia.

Rozmanitosť druhov je podľa vedcov výsledkom rôznych životných prostredí, ktoré sa za uplynulé stáročia v Koloseu vystriedali. Zmeny v spôsobe využívania stavby napríklad spôsobili, že postupne sa vytrácali obilniny a rastliny, ktoré sú typické pre lúčne plochy.

Stúpol naopak počet divo rastúcich a exotických druhov. Biológovia tiež zistili prírastok druhov, ktoré obľubujú teplé a suché podnebie. Príčinou je na jednej strane rozširovanie Ríma – Koloseum kedysi stálo na okraji mesta, dnes leží v jeho centre. Na druhej strane treba vziať do úvahy globálne klimatické zmeny v priebehu storočí.

„V 17. storočí bolo podnebie v Ríme oveľa chladnejšie a vlhkejšie,“ konštatovala Canevová.

(tasr)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.
Petra Vlhová po triumfe v Lechu.
Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.

Zuzana Kepplová.
Juraj Loj a ukrajinská herečka Polina Nosykhina v seriáli Slovania

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.