Tmavšia horná časť tejto mapy zhotovenej výškomerom sondy Mars Global Surveyor leží o zhruba 3 km nižšie ako jasnejšia dolná časť. FOTO – NASA/GEOLOGY
Blíži sa vypustenie série medziplanetárnych sond k Marsu. Niektoré z nich pristanú na jeho povrchu, aby tam vyložili prieskumné vozidlá. Doplnia tak terajšiu usilovnú činnosť sond Mars Global Surveyor a 2001 Mars Odyssey, ktoré chrlia ďalšie a ďalšie cenné objavy. To všetko opäť oživuje záujem verejnosti o červenú planétu. Reagujeme naň touto nepravidelnou rubrikou, zhŕňajúcou najdôležitejšie výsledky výskumu Marsu jednak priamo v jeho prostredí, jednak na Zemi.
* * *
Charles Yoder z Jet Propulsion Laboratory pri NASA a California Institute of Technology s kolegami urobili rozbor variácií rádiových signálov zo sondy Mars Global Surveyor (obieha okolo Marsu), spôsobených zmenami obežnej dráhy sondy vplyvom gravitácie Slnka počas troch rokov. Odhalil tak, že vonkajšia časť kovového jadra Marsu je na rozdiel od pôvodných predpokladov o jeho celkom tuhom stave podľa všetkého kvapalná – pripomína sirup v čokoládových bonbónoch. Tento výsledok je kľúčový pre správne modelovanie procesov vo vnútri Marsu a následného utvárania jeho povrchu.
(Science Express zo 7. marca 2003)
* * *
Warren Dickinson z Victoria University vo Wellingtone a Michael Rosen z Institute of Geological and Nuclear Sciences v Taupo (oboje Nový Zéland) vykonali prvé podrobné chemické analýzy ľadu v permafroste – večne zmrznutej pôde – z väčších nadmorských výšok (nad 1000 m) v Antarktíde. Vyzerá to, že tento ľad sa utvoril z atmosférickej vodnej pary a vsakovania soľanky vznikajúcej zvetrávaním minerálov na povrchu a tesne pod ním. Antarktický permafrost je vhodnou analógiou pôdy na Marse a pomôže skúmať výskyt a zloženie tamojšieho podpovrchového ľadu, zvetrávanie povrchových minerálov železa a výskyt nedávno objavených „skamenených“ piesočných dún.
(Geology, marec 2003)
* * *
Pologule Marsu sa od seba výrazne líšia prevýšením nad strednou hodnotou polomeru planéty (tá plní úlohu referenčnej hladiny, keďže na Marse momentálne nie sú moria). Južné zbrázdené a krátermi posiate vysočiny ležia priemerne o tri kilometre vyššie ako dosť jednotvárne severné planiny. Viedlo to dokonca k názoru, že sever Marsu zasiahlo obrovské vesmírne teleso. Thomas Watters z National Air and Space Museum však teraz tento výškový rozdiel medzi pologuľami úspešne vysvetlil bežnými geologickými procesmi, zahŕňajúcimi rôzne pnutia, pružné ohyby, tvorbu zlomov a následnú eróziu v priebehu globálneho zmršťovania sa Marsu po jeho vzniku. Utváranie jeho povrchu teda ovplyvnili procesy v plášti planéty, ktoré majú pozemské analógie.
(Geology, marec 2003)
