Bystrosť svojho mozgu si môžete udržiavať polhodinovými svižnými prechádzkami počas obedňajšej prestávky či cestou z práce. Uvádzajú to americkí výskumníci z University of Illinois v meste Urbana-Champaign. V najnovšej štúdii odhalili pozitívny vplyv pohybu a cvičenia na časti mozgu, spojené s pamäťou, teda aj na hipokampus.
Čoraz viac výskumov poukazuje na pozoruhodný vplyv pohybu pri rozvoji poznávacích schopností mozgu. Vedci už odhalili anatomické rozdiely v sivej a bielej hmote mozgu u zdravých a chorých ľudí. Dobrý zdravotný stav tiež spomaľuje rednutie mozgovej hmoty, ktoré sa prejavuje v sivej kôre i bielej hmote mozgu ako sprievodný jav starnutia.
Výsledky inej analýzy (dr. Strawbridge a jeho tím z Public Health Institute v kalifornskom Berkeley) ukázali, že pohyb má jednoznačne kladný vplyv aj pri prevencii depresie u starších osôb.
Tím výskumníkov sledoval počas piatich rokov 1947 ľudí, ktorí mali na počiatku štúdie 50 až 94 rokov. Ich fyzickú aktivitu meral na osembodovej stupnici. Výsledok ukázal, že prakticky akýkoľvek pohyb, nech už ide o plávanie, cvičenie, chôdzu či aktívne športovanie, pôsobí jednoznačne antidepresívne. Tieto priaznivé účinky má dokonca aj u ľudí so zníženou pohyblivosťou.
Okrem toho ľudia, ktorí sa viac pohybujú, majú tiež celkovo lepšie životné návyky, menej fajčia, menej pijú alkohol a sú menej tuční.
Zaujímavým zistením z iného výskumu je, že stres počas opakujúcich sa depresií môže priviesť až k zmenšeniu objemu hipokampu, čo signalizuje nástup chorôb spojených s demenciou.
