Po desaťročnom úsilí vyvinuli vedci z Univerzity v južnej Kalifornii v Los Angeles čipovú náhradu hipokampu, časti limbického systému mozgu v tvare polmesiaca, ktorá hrá dôležitú úlohu v uchovávaní nových informácií. Svoj vynález začnú testovať najskôr na častiach mozgu potkanov uchovávaných v živnom roztoku. Potom prídu na rad opice, vycvičené na riešení pamäťových úloh. Keď sa potvrdí bezpečnosť čipu, vyskúšajú ho na ľuďoch.
Bude to prvý pokus opraviť poškodenú časť ľudského mozgu s použitím elektroniky. Nepôjde o implantát do mozgu, ale o aparát, pripevnený na hlave pacienta.
Prvý, ale významný krok
Mozog je najzložitejšia známa štruktúra vo vesmíre. Aj keď vedci už podrobne zmapovali všetky jeho oblasti, k celkovému pochopeniu jeho činnosti stále dosť chýba. Možno aj preto, že je nesmierne ťažké študovať objekt, ktorý sa mení a „prestavuje“ kozmickou rýchlosťou prakticky po celý život.
Isté však je, že zmeny v mozgu priamo ovplyvňujú zmeny v správaní človeka. Jestvuje veľká skupina chorôb mozgu, pri ktorých sa rýchlo zhoršujú rozumové schopnosti človeka. Podľa popredného českého neuropatológa Františka Koukolíka ľudia, ktorých takéto ochorenia postihnú, prichádzajú nielen o rozum, ale aj o dušu, srdce a postupne o všetko ľudské.
Modelovou je v tomto smere Alzheimerova choroba. Napríklad zmenšený objem hipokampu signalizuje jej prvé príznaky a je rizikovým faktorom jej ďalšieho rozvoja. Ľuďom s alzheimerom, alebo tým, ktorý majú epilepsiu, či prežili závažnú mozgovú príhodu, dáva vynález vedcov z Los Angeles určitú šancu. Pravda, zatiaľ iba teoretickú. Či bude silikónová „protéza“ naozaj schopná plne nahradiť poškodené mozgové tkanivo, ukážu až ďalšie pokusy. „Oprava“ nefungujúceho hipokampu by však mohla byť prvým krokom pri liečbe osudových chorôb mozgu.
Tri najväčšie problémy
Výskumníci z Los Angeles museli prekonať tri hlavné prekážky: navrhnúť matematický model fungovania hipokampu, previesť ho na silikónový čip a potom ho spojiť s mozgom.
Nik zatiaľ presne nevie, ako hipokampus kóduje informácie. Preto kalifornskí vedci mali jedinú možnosť – pokúsiť sa skopírovať jeho správanie. Ľahko sa to povie, ťažšie urobí. Až po miliónoch elektrických impulzov, zavedených do kúskov potkanieho hipokampu vedci zistili, aká reakcia zodpovedá príslušnej stimulácii. Spojenie informácií získaných z množstva rôznych kúskov mozgového tkaniva im umožnilo vytvoriť model hipokampu a napáliť ho na čip, ktorý bude komunikovať s mozgom prostredníctvom dvoch elektród. Jedna zaznamená elektrickú aktivitu prichádzajúcu z mozgu, zatiaľ čo druhá pošle potrebné inštrukcie späť.
Vedúci tímu Theodore Berger pre New Scientist povedal, že práve testy na hipokampe ponúkajú relatívne jednoduchý a bezpečný spôsob zisťovania účinnosti novej metódy: „Ak stratíte hipokampus, stratíte schopnosť ukladať nové zážitky. Ak niekto s protézou znovu získa schopnosť ukladať nové zážitky, potom môžeme povedať, že naozaj funguje.“
Ukážu to testy na opiciach. Sam Deadwyler z Wake Forest University vo Winston-Saleme v Severnej Karolíne, ktorý ich bude riadiť, predpokladá, že správanie opíc už bude dostatočnou skúškou na zistenie, či čip nahradí funkciu hipokampu.
Etické otázky
Vedci si však uvedomujú, že ak ich práca bude úspešná, môže vyvolať nové etické problémy. Nie je napríklad jasné, ako mozog vyberá informácie, ktoré si zapamätá, a ako vylučuje tie, ktoré nepotrebuje.
„Zabúdanie je jeden z najužitočnejších procesov, ktoré ovládame,“ povedal etik Joel Anderson z Washingtonskej univerzity v St. Louis. Pomáha nám vyrovnať sa s bolestnými situáciami bez toho, aby sme ich museli prežívať stále znovu. Ak by čipová protéza donútila človeka zapamätať si aj to, čo by mal zabudnúť, nastal by nový problém – „dokonalý“ hipokampus by bol dokonalou príťažou.
A okrem toho – pýta sa Anderson – ak si niekto nevie zapamätať nič nové, ako môže byť schopný dať súhlas na implantáciu, keď si nedokáže uvedomiť, načo mu implantát bude?
Profesor neurológie Dimitri Knullman pre BBC News online povedal, že čip je ešte na míle vzdialený od použitia v ľudských mozgoch, lebo ďalším veľkým problémom bude, ako bez ďalšieho poškodenia tkaniva vybrať nefunkčný hipokampus a nahradiť ho čipom.
Podľa Bernarda Williamsa, filozofa z Oxfordskej univerzity, ľudia všeobecne spočiatku ťažko prijímajú nové technológie: „Tak to bolo aj s transplantátmi srdca, ktroré sa považovalo za súčasť ľudského ja.“
Nakoniec sme si však predsa len zvykli. Niektorí z nás už dokonca v sebe nosia nielen transplantáty z iných ľudských tiel, ale dokonca aj z prasiat. Väčšinou totiž rozhodne snaha predĺžiť si život alebo zlepšiť jeho kvalitu. Spôsob, akým sa to dosiahne, nerozhoduje.
