Command & Conquer: Generals - slávna herná sága pokračuje

Nostalgicky a s patričnou dávkou úcty spomínam na rok 1993, kedy ma na dlhý, predlhý čas k počítaču pripútala jedna z najväčších herných legiend všetkých čias – Dune 2. Je to pramatka všetkých dnešných real-time stratégií a vo svojej podstate sú všetky súčasné RTS tituly len jej vylepšené klony. Je fakt, že Command & Conquer, ktorý prišiel na svet ako právoplatný nástupca trónu po Dune 2, opäť poukázal na nadanie vývojárského tímu Westwood (v súčasnosti už pôsobiaceho pod názvom EA Pacific). Aj napriek tomu bol však Command & Conquer, už len jedna z mnohých ďalších napodobenín pôvodnej Dune 2. Niekdajší Westwood nám ďalej ukuchtili napr. C&C: Tiberian Sun, C&C Tiberian Sun: Firestorm, Red Alert 2 alebo Red Alert 2: Yuri’s Revenge. Medzičasom nastal čas pre celkom nový diel zo série Command & Conquer a keďže dnešná doba si vyžaduje aj adekvátne grafické spracovanie, tety a ujovia vývojári nezabudli na dokonalú pastvu pre oči. Od chvíle, kedy hra s konečnou platnosťou uzrela svetlo sveta, mi vŕtalo v hlave ako na tom bude nový Command & Conquer s hrateľnosťou a najmä inovačnými nápadmi. Pevne verím, že sa mi podarí oboznámiť vás so všetkými zákutiami najnovšieho pokračovania a získate tak jasnejší obraz o RTS moderného veku.

Treba podotknúť, že v Command & Conquer: Generals sa – napodiv – nevyskytujú dve notoricky známe strany NOD a GDI, pretože hra zo všetkého najviac pripomína akúsi symbolickú odpoveď na septembrový masaker z roku 2001. Stretávame sa tu teda s teroristickou organizáciou GLA (Global Liberation Army), USA a dokonca i Čínou. Počet bojujúcich strán sa rozšíril z dvoch na tri, pričom USA a Čína v tomto prípade nepredstavujú dva znepriatelené národy, ale istým spôsobom kooperujú a snažia sa zmariť úsilie GLA prinášajúce len teror, strach a najmä smrť nevinných ľudí.

Grafika: 9 / 10
Ak si na niečom EA Pacific dali skutočne záležať, potom je to rozhodne grafická stránka hry (i keď hrateľnosť je taktiež výborná, no o tom neskôr). Osobne síce nie som veľkým zástancom 3D enginov v real-time stratégiách, pretože často iba zbytočne zneprehľadňujú dianie na obrazovke, no v tomto prípade musím autorov pochváliť. Výhľad na bojisko je bezproblémový; máme možnosť zoomovania, ako i otáčania pohľadu o 360 stupňov.
Samotná grafika je jedným slovom úžasná. Krajina, stromy, modely jednotiek (s výnimkou pechoty, ktorá je mierne odfláknutá), explózie, lietajúce trosky, tiene, budovy... to všetko tvorí jeden gigantický celok vzbudzujúci údiv. Problém je akurát v tom, že daň za krásnu grafiku je snáď až príliš vysoká. Rozhodne ide o jednu z hardwarovo najnáročnejších hier dnešnej doby. Ak si ju plánujete vychutnať v plnej kráse pripravte si stroj s frekvenciou okolo 2 GHz , zhruba pol gigabajta operačnej pamäte a z grafických kariet napr. GF 4 Ti 4600. Je však možné, že i na podobnej konfigurácii budete musieť niektoré detaily vypnúť.
Vzhľadom na tieto okolnosti mi teda nie je celkom jasné pre akú skupinu hráčov bol Command & Conquer: Generals pôvodne pripravovaný. Môžem vás však ubezpečiť, že i pri znížených detailoch hra pôsobí stále dostatočne pútavo.

Interface: 9 / 10
Pri inštalácii ma trochu sklamal obyčajný inštalačný program, nakoľko v minulosti sa autori niekoľkokrát spoľahli na svoj vlastný originálny inštalátor.
Menu je prehľadné a všetky jeho položky sú maximálne zrozumiteľné. V priebehu niekoľkých desiatok sekúnd si určite nastavíte všetky potrebné parametre. S potešením konštatujem, že ovládanie je vskutku bezchybné a absolútne intuitívne. Presúvanie jednotiek po mape je jednoduché a nechýba ani klasické zgrupovanie vojska do skupín pomocou klávesu CTRL a príslušného čísla. Vylepšenia sa dočkal aj ovládací panel na spodku obrazovky, ktorý je zo všetkých dielov Command & Conquer najprehľadnejší. Zadávanie príkazov ako i výstavba budov či budovanie armády sa tak stalo prechádzkou ružovým sadom.

Hrateľnosť: 10 / 10
Aj keď ide o x-tý klon Dune 2 musím priznať, že C&C: Generals je jedna z najzábavnejších RTS všetkých čias. V zásade v každej misii nejde o nič iné, len o likvidáciu nepriateľa (až na výnimky – napr. v jednej z misií za Čínu musíte vyhodiť do vzduchu železničný most). Daný proces je už určite notoricky známy každému hráčovi RTS, nakoľko nejde o nič iné, než o postup typu „našetri peniaze, vyzbroj sa a znič nepriateľa“. Záchrana však prichádza v podobe mierne odlišných úloh, pri ktorých musíte vykonať nejaký konkrétny úkon a ten nemusí byť bezpodmienečne len deštrukcia kompletne celej nepriateľskej základne. Vďaka tomu je predsa len každá misia niečím zaujímavá a hráč je nútený premýšľať nad voľbou tej najvhodnejšej strategickej taktiky. Veľmi zaujímavé a napínavé situácie vznikajú vo chvíľach kedy je vaša pokladnica takmer prázdna a vy zistíte, že nepriateľ má v neďalekom meste postavenú ropnú vežu. V podobnej chvíli často prichádza na rad boj o každý centimeter hernej plochy, následné získanie veže pomocou vašej špeciálnej jednotky a v konečnom dôsledku jej obrana.
Za normálnych okolností financie získavate zo zásobovacích plošín, kde sú uložené v debnách. Tieto zásoby sa po určitom čase vyčerpajú, takže napokon ste nútení hľadať nové skladiská – zväčša na nepriateľskom území. Debny si každá zúčastnená strana transportuje odlišným spôsobom. Čína využíva nákladné autá, USA rýchle vrtuľníky a GLA obyčajných zotročených nosičov. Je jasné, že v tomto smere sú na tom najlepšie Američania.
Rôznorodosť jednotiek je ďalšia devíza hry. Aj keď v konečnom dôsledku sa sily dokážu vyrovnať, pri vhodne zvolených bojových jednotkách sa z vás môže stať neporaziteľný súper. Obrovskú výhodu predstavuje možnosť upgradu takmer každého vozidla a jeho zbraní, ktoré dokážu urobiť z priemerného tragača smrtonosnú pohyblivú obludu. Napr. pri hre za čínsku stranu sa mi veľmi zapáčil obrovský ťažkotonážny tank Overlord, ktorý môže byť „osedlaný“ jednou z troch rôznych modifikácii, pričom každá z nich je svojím spôsobom výnimočná.
EA Pacific nezabudli ani na zbrane hromadného ničenia, ktoré dostanete pod kontrolu na záver každej kampane. V prípade USA je to smrtiaci Particle Cannon, Čína má k dispozícií jadrovú hlavicu a GLA zasa obrovskú smršť rakiet Scud. Novinku predstavuje reálne využitie vzdušných síl a s ním súvisiace súboje. Najlepšie sú na tom Spojené štáty, ktoré majú k dispozícii napr. vrtuľníky Chinook a Comanche, ako i stíhačky F117 a Raptor. Čína sa môže pochváliť jedine pristávacou plochou pre stíhačky MIG. Teroristi z GLA nedisponujú ani len práškovacím lietadlom, lež na miesto toho sa môžu vystatovať slušným protilietadlovým bojovým arzenálom. Letecké sily hru mimoriadne oživujú a je chvályhodné, že oproti minulým dielom môžeme mať ich ovládanie plne pod kontrolou.
Nesmiem zabudnúť ani na systém povýšení. Platí to jednak o vašich jednotkách, ktoré za určitý počet zlikvidovaných nepriateľov získavajú vyššiu hodnosť a tým pádom i určité výhody (napr. automatické opravovanie poškodenia), ale generálske frčky pribúdajú aj na vašej uniforme. Čím viac generálskych bodov získate, tým väčšie sú vaše možnosti pri výbere špeciálnych foriem útoku. Tieto bonusové útoky sú pri každej strane odlišné. Čína môže napr. využiť artilériu, zamínovať zadefinovanú lokáciu a pod., USA sa pre zmenu pýšia parašutistami či deštruktívnym bombovým náletom. V prípade GLA hádam stačí spomenúť antraxovú bombu schopnú narobiť celkom slušnú paseku v radách nepriateľov.
Ako vidíte, C&C: Generals je hra natrieskaná rozličnými nápadmi a množstvom vylepšení, ktoré vás totálne pripútajú ku klávesnici a myši. A človek skôr či neskôr zabudne na to, že hrá v podstate starú dobrú Dune 2 v mimoriadne krásnom grafickom kabáte ;)

Multiplayer: 8 / 10
Túto časť hry som nemal možnosť odskúšať, avšak skirmish mód, ktorý čiastočne simuluje multiplayer, mi jasne napovedá, že pri hre viacerých hráčov sa rozhodne nikto nudiť nebude.

Zvukové efekty: 8 / 10
Klasika. Istotne mi dáte za pravdu keď poviem, že hry od Westwood (momentálne EA Pacific) mali vždy výborné ozvučenie. Neinak je to i v tomto prípade, pochváliť musím najmä hlášky jednotiek, ktoré výborne dotvárajú celkovú atmosféru.

Hudba: 8 / 10
Taktiež klasika. Nadupaná hudba plná energie, z ktorej vám bude stúpať hladina adrenalínu v krvi. Rozhodne odporúčam hrať C&C: Generals so slúchadlami a hlasitosť riadne zvýšiť. Atmosféra hudobného soundtracku vás totálne priklincuje.

Inteligencia & obtiažnosť: 6 / 10
AI nepatrí k vrcholu dokonalosti. Podobne ako pri väčšine RTS, aj tu nepriateľ takmer vždy útočí iba z jednej strany, odkiaľ na vás posiela hordy jednotiek. Občas sa objavuje náznak premysleného útoku, ale ide o veľmi vzácne okamihy. Rozhodne sa spolieha skôr na kvantitu svojich útočníkov, než na zákerný a nepredvídaný útok.
Musím však priznať, že v siedmej (záverečnej) misii za čínsku stranu mi dal počítač riadne na frak. Nielenže ma hneď spočiatku nemilosrdne zbombardoval spŕškou rakiet Scud, ale zhruba o hodinu neskôr mi totálne prelomil moju ťažko vybudovanú predsunutú tankovú obranu a kým som sa stihol spamätať z náhleho zvratu situácie, mal som rozstrieľanú polovicu základne. Podotýkam, že armáda GLA používala dobre ukryté mobilné nosníky rakiet Scud, ktoré sa v meste medzi domami ľahko stratia. Snažil som sa ich síce likvidovať aspoň pomocou letiek stíhačiek MIG, no všetka snaha napokon vyšla nazmar. Danú misiu som skúšal hrať s niekoľkými rôzne zvolenými taktikami a počítač – čuduj sa svete – dokázal zakaždým reagovať trochu inak. Pri tejto príležitosti sa mi podarilo prísť na jeden drobný cheat, i keď „cheat“ je silné slovo – ide skôr o fintu. Ak v danej misii na začiatku nezničíte niekoľko GLA budov, ale dobre ich obkľúčite a vystaviate si okolo vlastnú základňu, protivník na dané miesto nezhodí dážď rakiet Scud. Je isté, že nimi zaútočí napr. na vaše tanky, no lokáciu okolo vlastných budov sa neodváži pokropiť. Takúto fintu by tým pádom bola škoda nevyužiť vo svoj prospech, no nie?

Záverečný verdikt: 8 / 10
Napriek počiatočnej nedôvere ma napokon C&C: Generals celkom milo prekvapil. Ide o hru s chytľavou hrateľnosťou a bombastickým vizuálnym spracovaním, ktoré však mnohým hráčom znemožní pohodlné hranie vďaka brutálnym nárokom na herné železo. Trochu zamrzí aj relatívne malý počet misií – za každú stranu ich je iba sedem.
Jedno je isté... autorom sa podarilo z pomerne otrepaného herného žánru vydolovať maximum, takže ak sa do nového dielu Command & Conquer zahryznete, určite si výborne pochutíte.

Autor: Ondrej "Ondrew" Gabriš