Budapešť 17. marca (TASR) - Európsko-americký tím vedcov dosiahol nový úspech v hľadaní zdrojov zábleskov žiarenia gama (GRB - Gamma-Ray Bursts). Štatisticky dokázal, že GRB v závislosti na dĺžke svojho trvania spôsobujú rôzne astronomické fenomény. Informoval o tom časopis Astronomy & Astrophysics.
Každý deň zaznamenajú observatóriá na obežnej dráhe Zeme najmenej jeden GRB. Energia týchto zábleskov je taká obrovská, že ak by sa dali vnímať zrakom, človeka by ich jasnosť oslepila. GRB sú biliardukrát jasnejšie ako Slnko a patria medzi energeticky najbohatšie fenomény vo vesmíre.
Ako tieto záblesky, ktoré môžu trvať aj 100 sekúnd, vznikajú, zatiaľ nie je známe. Do úvahy prichádzajú výbuchy supernov, ale aj spájanie extrémne hustých objektov ako neutrónových hviezd alebo čiernych dier. Astronómovia sa zhodujú iba v tom, že zdroje GRB ležia miliardy svetelných rokov od našej slnečnej sústavy.
Lajos Balázs z Konkolyho hvezdárne v Budapešti skúmal spolu s americkými kolegami takmer 2000 GRB, ktoré zachytilo Compton Gamma Ray Observatory v rokoch 1991-2000. Vedci chceli overiť pravdivosť teórií, podľa ktorých sa dajú z rôznej dĺžky trvania zábleskov získať informácie o ich pôvodcovi.
Mnohí astronómovia sa totiž domnievajú, že viac ako 30-sekundové záblesky spôsobujú supernovy hviezd vážiacich najmenej 30-krát viac ako Slnko. Kratšie GRB sú považované za stopy po splynutých čiernych dierach alebo neutrónových hviezdach.
Pomocou spektrálnej analýzy Balázs skutočne dokázal signifikantné rozdiely medzi dlhými a krátkymi GRB. Počas celého trvania dlhších zábleskov sa konštantne uvoľňuje určité množstvo energie, zatiaľ čo spektrá kratších GRB svedčia o poklese energie na konci úkazu.
"S vysokou štatistickou istotou môžeme teraz povedať, že obidva fenomény majú rôzny fyzikálny pôvod," povedal Balázs.
