Samce sájg sa lovia pre rohy, po zomletí používané v tradičnej medicíne.
FOTO – NATURE
ov, je založený na háremoch samíc, sústreďujúcich sa okolo jedného samca.
Tradične sa predpokladalo, že rozmnožovanie v takýchto polygýnnych systémoch nie je obmedzované počtom samcov, veď jeden samec dokáže oplodniť veľa samíc. Výskum na území autonómnej ruskej republiky Kalmycko, ktorý vykonal E. J. Milner-Gulland z Imperial College v Londýne s kalmyckými, ruskými a kazašskými kolegami, však ukazujú, že veci sú zložitejšie. Napísali o tom v časopise Nature.
Rohy, ktoré u sájg majú iba samce, sú vysoko cenené v tradičnej čínskej medicíne. Rozhojnený selektívny lov pytliakmi po zániku Sovietskeho zväzu a následnom otvorení rusko-čínskej hranice spôsobil výrazný pokles počtu antilopích samcov. Postupne sa kvôli mäsu stávali čoraz viac terčom pytliakov aj samice.
V súlade s očakávaním založeným na polygýnnom systéme rozmnožovania sa to najprv na pôrodnosti sájg veľmi nepodpísalo. Od roku 1998 však začali populácie sájg alarmujúco klesať – ročne až o 46 percent! V roku 2002 už globálnu populáciu sájg tvorilo iba 50-tisíc jedincov, čo je iba dvadsatina jej veľkosti pred desiatimi rokmi. Milner-Gulland s kolegami sústredil údaje o počte brezivostí ulovených samíc sájg v Kalmycku v rokoch 1993-2001. V celom období tento počet klesal, so zvlášť prudkým poklesom v roku 2001. Ukázalo sa, že je za tým podkritický počet samcov v populácii, iba jeden na 36 až 109 samíc. Dospelý samec sájg v neselektívne lovenej populácii normálne bráni hárem 12 až 30 samíc. Podľa pozorovaní z obdobia ruje v roku 2000 však dominantné samice na nedostatok samcov reagovali tak, že si zvyšných agresívne uzurpovali a odháňali od nich iné, najmä mladé jalovice. Brezivosť v populáciách sájg následkom toho značne klesla, až na úroveň reprodukčného kolapsu.
