Japonsko je pokryté hustou sieťou meracích staníc Globálneho polohového systému (GPS), ktorý sleduje pohyby zemskej kôry. Pred dvoma rokmi K. Heki informoval o tom, že v zime klesá sever Japonska o dva centimetre pod úroveň oceánu a zároveň sa posúva o niekoľko milimetrov horizontálnym smerom, aby sa na jar vrátil do pôvodnej polohy.
Tieto pohyby spôsobujú podľa Hekiho masy snehu, ktoré sa hromadia na horách. Studené a suché vetry zo Sibíri naberajú nad Japonským morom vlhkosť, v dôsledku čoho napadnú na západných úbočiach hôr aj tri metre snehu. Keď topenie uvoľní tlak snehu na tektonické zlomy, nastáva zvýšenie seizmickej aktivity, napísal vedec v časopise Earth & Planetary Science Letters.
Keď v minulosti postihovali silné otrasy regióny, ktoré v zime pokryl sneh, zem sa tu triasla trikrát častejšie na jar a v lete než na jeseň alebo v zime. Ako príklad uvádza Heki zemetrasenie v Niigate v roku 1964, ktoré nasledovalo po zime s rekordným množstvom snehu.
Heki zdôrazňuje, že štatistická súvislosť má kvôli malému množstvu dát slabú výpovednú hodnotu. Spoľahlivé výpovede sa dajú robiť iba na základe údajov z ďalších – tisíc rokov.
(tasr)
