Vráskavec sivý (Eschrichtius robustus) je zaujímavý nielen tým, že v jeho tele sa tvoria látky s protirakovinovým účinkom, ale aj spôsobom života.
FOTO – ARCHÍV
e s rakovinovými bunkami veľmi účinne spomalili ich rast. Na zdravé bunky nemali žiadny účinok.
Protirakovinové látky však neblokovali len rast rakovinových buniek. V experimentoch s myšami, ktorým rakovinové bunky implantovali do podkožného tkaniva, vedci docielili aj zmenšenie rakovinového nádoru.
Jedna skupina myší dostávala obyčajný soľný roztok, kontrolná skupina vodu s veľrybím extraktom. Po dvoch týždňoch vážili nádory myší v prvej skupine v priemere viac ako dva gramy, v druhej skupine sa ich hmotnosť pohybovala od 0,2 do 0,8 gramu. Z antikancerogénnych látok sa podľa riaditeľa inštitútu Šen Sien-Žunga vyrobili aj lieky.
Obyvatelia pobrežných oblastí Číny tradične využívajú látky získané z vráskavcov na liečenie osýpok, proti bolestiam zubov, brucha a hnačke.
Vráskavcovi sivému, ktorý dosahuje dĺžku 14 metrov a hmotnosť až 35 ton, hrozilo ešte donedávna vyhubenie, dokonca ho na nejaký čas už považovali za vyhynutého. Od roku 1970 bol vráskavec chránený a vďaka tomu sa jeho populácia vo východnom Pacifiku obnovila. V roku 1994 ho ochranári mohli vyškrtnúť zo zoznamu ohrozených druhov.
Vráskavec sivý je zaujímavý aj tým, že každý rok absolvuje najdlhšiu migračnú trasu zo všetkých žijúcich cicavcov (asi 20-tisíc kilometrov). Leto trávi v Beringovom a Čukotskom mori, koncom septembra sa vydáva na cestu do Kalifornie, kam dopláva na prelome decembra a januára. Zdržiava sa asi 10 kilometrov od pobrežia.
Aj keď táto veľryba nepatrí k sociálnym živočíchom, nie je vzácnosťou vidieť štyri až päť jedincov plávajúcich spolu.
(ač, tasr)
