Takto ešte dnes zavlažujú polia v Mongolsku. FOTO – REUTERS
V púšťach Kuvajtu má voda cenu zlata. Snímka je z dvojhodinového cvičenia, pri ktorom si americkí vojaci, pripravení na útok na Irak, preverovali stav vodného systému v dýchacích prístrojoch. FOTO – REUTERS
Zo všetkých sociálnych a prírodných kríz, ktorým čelíme, sa nás najviac dotýka nedostatok vodných zdrojov. „Je to naliehavá otázka prežitia ľudstva aj celej našej planéty,“ povedal generálny riaditeľ UNESCO (Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru) Koičiro Macuura pred tretím Celosvetovým fórom o vodných zdrojoch, ktoré bude v japonskom Kjóte od 16. do 23. marca.
Zásoby pitnej vody miznú s katastrofickou rýchlosťou, zatiaľ čo jej potreba sa prudko zvyšuje. Experti UNESCO očakávajú, že v najbližších dvadsiatich rokoch sa zásoby vody na jedného obyvateľa Zeme znížia o celú tretinu.
Už teraz je však znečistená voda veľkým problémom, najmä pre chudobné krajiny. Vo svete každodenne zomiera šesťtisíc ľudí na žalúdočné infekcie, ktoré sa šíria najmä pre nedostatok zdravotne vyhovujúcej vody – polovica obyvateľov chudobných štátov sa k nej nedostane vôbec. Vo vyspelých krajinách sveta spotrebuje jedno dieťa 30- až 50-krát viac vody ako v rozvojových.
Experti UNESCO vo svojej najnovšej štúdii o vode upozorňujú, že čoskoro budú mať problémy s pitnou vodou aj vyspelé štáty. Napríklad v Belgicku je málo podzemných vôd a ešte k tomu majú veľmi zlú kvalitu. Polovica amerických jazier a vodných tokov je znečistená chemikáliami a kovovým odpadom. Z 55 európskych riek sa dostalo označenie „čistá“ len piatim.
V najhoršom stave sú však ázijské rieky. Oproti svetovému priemeru v nich žije až trojnásobok baktérií z odpadov, produkovaných človekom. Obsah jedovatého olova je v nich až 20-krát vyšší ako v riekach Európy a USA. Podľa pesimistického odhadu do roku 2050 nebude mať prístup k pitnej vode približne sedem miliárd osôb v 60-ich krajinách, optimistický odhad hovorí o dvoch miliardách ľudí v 48 krajinách. Vodná kríza však neobíde žiaden región sveta a dotkne sa všetkých oblastí života.
K najsuchším oblastiam sveta patrí Kuvajt (10 kubických metrov vody na jedného obyvateľa za rok) spolu s pásmom Gazy (52 kubických metrov) a Spojenými arabskými emirátmi (58). Naopak, najviac vody má – samozrejme okrem Grónska a Aljašky – Francúzska Guayana (812 121 kubických metrov na obyvateľa) a Island (609 319). Najlepšie perspektívy, pokiaľ ide o stav a množstvo podzemných vôd, majú Fínsko, Kanada, Nový Zéland, Veľká Británia a Japonsko. Slovensko síce nepatrí k priamo ohrozeným krajinám, aj my by sme sa však mali naučiť s pitnou vodou hospodáriť oveľa lepšie. (ač)
