Zatiaľ čo systém Windows existuje iba jeden, distribúcií Linuxu je niekoľko desiatok. Väčšina z nich je špecializovaná na nejakú konkrétnu úlohu a akékoľvek problémy s nimi možno riešiť iba e-mailom s jej autorom. Existujú však aj univerzálne komerčné distribúcie, ktoré dostanete aj s manuálmi a používateľskou podporou. Medzi tie najznámejšie patria Red Hat (www.redhat.com), Mandrake (www.linux-mandrake.com), SuSE (www.suse.com) a Debian (www.debian.com).
Je distribúcia niečo ako inštalačky Windows?
Distribúcia Linuxu je oveľa viac. Pri Windows dostanete iba samotný operačný systém s niekoľkými jednoduchými aplikáciami. Naproti tomu univerzálne distribúcie Linuxu obsahujú veľké množstvo softvéru, od programovacích jazykov cez programy pre servery, niekoľko grafických používateľských prostredí a kancelárskych aplikácií až po hry. Po inštalácii naozaj umožňujú plnohodnotné využitie počítača, či už ho potrebujete ako server, alebo ako pracovnú stanicu napríklad na písanie listov a surfovanie po internete.
Stačí teda zohnať CD a môžem inštalovať?
Teoreticky áno. V prvom rade si však treba uvedomiť, že napriek všetkým tvrdeniam zástancov Linuxu ešte vždy nie je jeho inštalácia dostatočne jednoduchá pre začiatočníka. Keby ste chceli inštalovať Linux na samostatný počítač, na ktorom bude iba tento operačný systém, nemal by to byť až taký problém. Väčšina používateľov si však chce nechať na tom istom počítači aj Windows. To je, samozrejme, možné a Linux nijako negatívne Windows neovplyvňuje. Ak vám však nie je jasné, ako fungujú partície (partitions) na disku, hrozí značné riziko, že prídete o dáta.
Naše odporúčanie preto znie: nechajte si Linux nainštalovať niekým, kto sa v tom naozaj vyzná. Ak nikoho takého nepoznáte, alebo máte chuť experimentovať, základný postup nájdete v ďalších častiach tohto seriálu.
O dva týždne: V čom sa Linux pri používaní líši od Windows?
Free vo význame sloboda
Free softvér, ako ho definuje Free Software Foundation, nie je o cene, ale o slobode (freedom) – slobode používateľa spúšťať, kopírovať, distribuovať, študovať, meniť a zlepšovať daný softvér. Predpokladom toho je mať k dispozícii zdrojový kód. Na prvý pohľad sa možnosť „študovať, meniť a zlepšovať“ môže zdať pre bežného používateľa zbytočná, ale čo ak používate nejaký program, ktorý jeho autor prestane ďalej vyvíjať? Alebo v ňom potrebujete nejakú funkciu, ktorú autor z ľubovoľných dôvodov nechce implementovať? Ak ide o slobodný softvér, stačí nájsť niekoho iného, kto to vie a urobí. Zanedbateľné nie je ani to, že softvér bez zdrojových kódov môže mať aj neželané funkcie.
Súčasťou slobody používania slobodného softvéru je aj možnosť predaja, čiže free softvér nemusí byť vždy zadarmo (existujú aj komerčné distribúcie Linuxu). Keďže však každý má možnosť ho zároveň poskytovať zadarmo, je jasné, že cena nikdy príliš nepresiahne náklady na výrobu média a dokumentácie. Najznámejšou licenciou v oblasti slobodného softvéru je GNU GPL. Možno vám napadne – načo treba licenciu, veď ak autor do programu nedá žiadnu ochranu, je jednoducho free. Nie je to však pravda – v autorských zákonoch väčšiny krajín totiž autorské právo vzniká automaticky a jeho držiteľ sa ho musí výslovne vzdať. Nie každý sa však vyzná v práve, preto je výhodné mať k dispozícii už právnicky vybrúsený text, ako je práve GPL.
Linux alebo GNU/Linux?
Keďže jadro operačného systému samo o sebe nie je veľmi použiteľné, potrebuje ešte sadu základných aplikácií. Tieto v prípade Linuxu pochádzajú prevažne z projektu GNU (viď www.gnu.org), preto sa môžete stretnúť aj s označením GNU/Linux. Hoci je toto označenie oveľa presnejšie, pre praktické použitie sa neujalo, preto aj my používame iba skrátenú formu „Linux“. Projekt GNU si však rozhodne zaslúži veľké uznanie, okrem množstva užitočného slobodného softvéru je aj autorom licencie GPL.
Autor: linux@sme.sk
