Brookhaven 11. marca (TASR) - Americkí vedci prišli s novou teóriou vzniku dažďových kvapiek, ktorá eliminuje niektoré nezrovnalosti doterajších pokusov o vysvetlenie tohto fenoménu. Vznik dažďových kvapiek má podľa nich tú istú fyzikálnu príčinu ako tvorba kryštálov cukru v mede, uviedol časopis Physical Review Letters.
Medzi meteorológmi prevláda názor, že proces tvorby dažďových kvapiek má dve fázy: Na začiatku sú mikroskopicky malé kvapôčky, ktoré začnú rásť kondenzáciou molekúl vody na ich povrchu. Sotva dosiahnu priemer asi 20 mikrometrov, pôsobením gravitácie padajú smerom k zemi. Na tejto ceste sa zrážajú s ďalšími menšími kvapkami a týmto spôsobom zväčšia svoj priemer na typických asi 100 mikrometrov. Problém tejto teórie je v tom, celý proces by mal trvať viac ako hodinu, hoci dažďové mraky existujú v priemere 30 minút.
Robert McGraw a Yangang Liu z Národného laboratória USA v Brookhavene v štáte New York predložili úplne iný princíp vzniku dažďových kvapiek, ktorý odstraňuje uvedený rozpor. Podľa nich kvapky vznikajú v dôsledku kolísania hustoty vodných molekúl v mrakoch spôsobených turbulenciami. Striedaním kondenzácie a vyparovania neustále vznikajú kvapky rôznej veľkosti. Ak priemer takto vzniknutých kvapiek prekročí hranicu zvanú nukleačná bariéra, začnú sa v dôsledku kondenzácie zväčšovať.
Podľa novej teórie sa kvapky vytvoria tak rýchlo, že potrebnú veľkosť 100 mikrometrov dosiahnu do pol hodiny. Teória zároveň vysvetľuje nie veľmi staré zistenie, že životnosť mrakov v okolí miest a priemyselných oblastí býva nadpriemerne dlhá. Spôsobujú to vypúšťané emisie, ktoré slúžia dažďovým kvapkám ako kondenzačné jadrá.
Dažďové oblaky nad obývanými oblasťami tak obsahujú viac kvapiek a preto z nich intenzívnejšie prší. Väčší počet kvapiek podľa nukleačnej teórie zväčšuje kritický rádius pre rast kvapiek. To sa zhoduje s poznatkom, že dažďové oblaky nad pevninou exitujú dlhšie ako nad oceánmi.
