Honolulu 6. marca (TASR) - Rodina mesiacov Jupitera sa utešene rozrastá. Americkí astronómovia objavili hneď osem nových obežníc najväčšej planéty našej slnečnej sústavy - prvé v roku 2003, čím sa ich celkový počet zvýšil na 48, oznámila dnes Havajská univerzita na Honolulu. Medzinárodná astronomická únia (IAU), na ktorú sa odvoláva agentúra AP, oficiálne uznala objav iba siedmich mesiacov.
Nové mesiace boli objavené pomocou najväčších digitálnych kamier na svete, ktoré sú súčasťou dvoch ďalekohľadov na havajskej sopke Mauna Kea. Objekty majú priemer dva až štyri kilometre a pravdepodobne ide o zachytené asteroidy alebo trosky vesmírnych kolízií.
Šesť nových mesiacov obieha okolo plynného obra proti smeru jeho rotácie v strednej vzdialenosti asi 28 miliónov kilometrov, čo dokazuje, že vznikli na inom mieste slnečnej sústavy. Táto šestica je zaradená k tzv. nepravidelným mesiacom. Zvyšné dva sledujú rotáciu Jupitera a od materskej planéty ich delí asi desať miliónov kilometrov.
Prvé Jupiterove mesiace objavil v roku 1610 Galileo Galilei. Od konca 70. rokov 20. storočia sa ich počet rýchlo zvyšuje vďaka modernej technike. Štatút týchto objektov ako mesiacov však nemusí byť vždy stopercentne istý. Z jedenástich mesiacov pozorovaných v roku 2001 sa totiž jeden asi nenávratne stratil v hlbinách vesmíru.
Jupiter si po najnovšom objave upevnil pozíciu planéty s najväčším počtom mesiacov. Po ňom nasledujú Saturn, Urán a Neptún s 30, 21 resp. 11 trabantmi. Mars má dva mesiace, Zem a Pluto po jednom. Len Venuša a Merkúr žiadnych sprievodcov nemajú.
Internet: http://www.ifa.hawaii.edu/~sheppard/satellites/jup2003.html
