Lev môže byť pre ľudí nebezpečný, vedci však zistili, že legendy o viac ako stovke obetí z Kene z konca 19. storočia sú nepravdivé. FOTO - ARCHÍV V kenskom národnom parku Tsavo, ktorý sa preslávil okolo roku 1898 ľudožrútskymi levmi, žije veľa týchto zvierat bez hrivy. Vtedy dva levy zabili údajne 135 ľudí.
Podľa vedcov je to iba legenda, v skutočnosti ich sotva bolo viac ako tridsať. Nešlo pritom o žiadnu anomáliu, ale len o prirodzenú reakciu levov na zmenu ich životných podmienok.
Mýtus živený Hollywoodom
Julian Kerbis Peterhas a Thomas Gnoske z Field Museum v Chicagu skúmali historické dokumenty a nepublikovanú korešpondenciu Johna Henryho Pattersona (ktorý nakoniec levy zabil) a analyzovali kože a lebky levích ľudožrútov. Z jeho denníka vyplynulo, že levy usmrtili 28 indických robotníkov. Podľa Gnoskeho mohlo byť obetí o niečo viac, ale cifra 135 posúva správu do kategórie mýtov, živených Hollywoodom a celosvetovou senzáciechtivosťou. Ľudožrútske sklony sa u týchto nekorunovaných kráľov africkej fauny objavovali už pred týmto incidentom a nepochybne pokračovali aj po odstrele dvoch previnilcov.
Levy prilákala stavba železnice aj karavány
Tieto dravce do blízkosti ľudí nepochybne prilákala výstavba železnice a mosta. Ich sklon útočiť na človeka posilnili určite aj karavány, ktoré touto oblasťou vtedy často prechádzali a nechávali slabších, zranených alebo chorých členov napospas osudu. Zrejme tu tiež zohral dôležitú úlohu prudký pokles populácie byvolov, typickej levej koristi, zapríčinený morom dobytka v rokoch 1891 až 1893.
Takže podľa Peterhasa a Gnoskeho je skôr čudné, že ľudských obetí nebolo viac.
Vzácne Pattersonove úlovky skončili vypchaté v múzeu.Akú funkciu má hriva?
Druhým javom, ktorý zaujal vedcov, bola „plešivosť“ týchto ľudožrútskych levov. Vynorila sa otázka, akú funkciu má vôbec hriva? Hypotéz je niekoľko: od odstrašujúcej funkcie (zvieratá pôsobia väčším dojmom) cez sexepíl až po ochranu krku a hlavy. Zároveň je však hriva istým luxusom, lebo predstavuje zbytočnú, ba škodlivú tepelnú izoláciu v horúcich oblastiach. Okrem toho robí zviera nápadnejším aj pre korisť, aj pre konkurentov, a zachytáva sa o tŕne a kry.
John Henry Patterson, ktorý zabil ľudožrútske levy v Keni. Z jeho denníka vyplynulo, že levy usmrtili 28 indických robotníkov.Roland Kays z Newyorského štátneho múzea v Albany a Bruce Patterson z Field Museum v Chicagu sa rozhodli overiť hypotézu, že veľkosť hrivy sa mení v závislosti od veľkosti samičej skupiny. Väčšia skupina samíc by mala zvýšiť tlak pohlavného výberu v prospech dlhšej, splývavej hrivy u samcov. Levy bez hrivy by mali prevažovať v oblasti s menšími skupinkami levíc. Pozorovania v Tsavo však tieto predpoklady nepotvrdili. Podľa výskumníkov boli skupiny zvierat skôr väčšie vzhľadom na leví priemer, ale samce boli plešivé, alebo mali len ostrovčeky chlpov na hlavách či krkoch.
Pomáha hladina hormónov
Pravdepodobnejšie vysvetlenie podľa Kaysa a Pattersona znie, že horúce prostredie s množstvom tŕňov a krovín robí z hrivy skôr bremeno a zbytočný luxus. Na rozdiel od svoriek na savanách levie skupiny z Tsavo pozostávali prevažne z osamelého samca, ktorý bránil väčšiu skupinu samíc.
„Je možné, že vyššia hladina testosterónov vysvetľuje aj ‘plešivosť‘, aj schopnosť osamotene odohnať skupiny nepriateľov a konkurentov,“ napísali autori štúdie v Scientific American. (kw, sg)
