Rím 2. marca (TASR) - Pod vrstvami zeme stáročia pochovanú vilu Papyri, jednu z najbohatších rímskych víl preslávenú svojou zbierkou antických zvitkov, sprístupnili v sobotu širokej verejnosti po takmer 2000 rokoch po tom, čo ju pohltilo sopečné bahno.
Hoci sa dosiaľ podarilo odkryť iba malú časť kedysi prepychovej vily v antickom meste Herculaneum patriacej svokrovi Iulia Caesara, môžu miesto vykopávok navštíviť tento týždeň malé skupinky návštevníkov.
Sopka Vezuv pochovala tento honosný príbytok po 30 metrov hrubú vrstvu vulkanického bahna v roku 79 nášho letopočtu - v rovnakom čase, ako pochovala Pompeje.
"Medzi rímskymi vilami nemá súpera," uviedol Andrew Wallace-Hadrill, riaditeľ britskej školy v Ríme a predseda medzinárodnej komisie, ktorá dohliada na terénne práce v Herculaneu. "Je tiež veľmi vzrušujúce pozorovať nové vykopávky, zažívať chvíle ako vystupuje z kameňa," uviedol pre britskú agentúru Reuters.
Rozľahlá vila sa kedysi rozkladala na 2790 metroch štvorcových s výhľadom na Neapolský záliv. Zdobili ju stovky bronzových a mramorových sôch a nachádzala sa v nej veľká súkromná knižnica s textami na papyrusových zvitkoch - od ktorých pochádza aj jej pomenovanie.
Vedci, ktorí tu kopali prieskumné tunely, narazili na vilu už v 18. storočí a následné vykopávky odhalili vzácne umelecké predmety a staroveké zvitky. V roku 1991 archeológovia vykopali väčší kráter, aby sa o vile dozvedeli viac.
"Jednou z najväčších noviniek, ktoré boli objavené, je, že vila nemá iba jednu úroveň, nachádzajú sa tam dve celé úrovne," poznamenáva Wallace-Hadrill. Zatiaľ čo oficiálni predstavitelia diskutujú o tom, či pokračovať vo vykopávkach na vile, ktorá leží pod dnešným mestom Ercolano, uskutočnili ojedinelý krok, keď sprístupnili návštevníkom to, čo sa dosiaľ podarilo pri vykopávkach odkryť. "Dlžíme to všetkým učencom na svete, ktorí opakovane vyzývajú, aby bola jediná knižnica antiky sprístupnená," uviedol Pier Giovanni Guzzo, vedúci archeologických prác v Pompejách a Herculaneu.
Experti už opatrne rozvinuli stovky papyrusových zvitkov a z mnohých ďalších sa bude môcť čítať v blízkej budúcnosti vďaka digitálnej a scanovacej technológii. Väčšina z odkrytých sôch je vystavená v neďalekom Neapole.
Zvitky, ktoré hneď po objavení na prvý pohľad pripomínali kúsky uhlia, sa ukázali byť prácami gréckej epikurejskej filozofie z prvého storočia pred naším letopočtom.
