
C/2001 A2 (LINEAR) fotografovaná Fabriziom Montanicciom 4. 7. 2001 v Ríme
V januári tohto roku objavili hvezdári Lincolnovho observatória v USA malú teleskopickú kométu, dnes označenú ako C 2001 A2 (LINEAR). Kométa sa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch postupne rozpadla na tri kusy. Najprv bola na južnej hviezdnej oblohe, začiatkom júla prešla na severnú pologuľu a teraz je v súhvezdí Pegasa viditeľná voľným okom po polnoci a ráno vysoko nad juhovýchodným obzorom.
Rozpad postihuje najmä kométy, ktoré prichádzajú k Slnku prvý raz. Kométu tvorí jadro, ktoré obsahuje prakticky všetku hmotu kométy. Jadro má priemer niekoľkých kilometrov a jeho látka je vo forme snehu až ľadu obaleného trochu pevnejšou povrchovou vrstvou. Takto zakonzervovaný objekt je väčšinu času ďaleko od Slnka v mrazivom kozmickom priestore. Keď sa kométa začne približovať k Slnku, jeho lúče ju zahrievajú, zamrznutý sneh a ľad vnútri jadra sa sublimáciou mení na plyn a ten trhlinami v povrchovej vrstve uniká z jadra von a utvorí okolo neho slabý plynový obal - tzv. hlavu kométy.
Tlak slnečného žiarenia a slnečný vietor pôsobia na molekuly v hlave kométy väčšou silou ako gravitačná príťažlivosť a vytlačia tieto molekuly od kométy preč smerom od Slnka. Tak vzniká chvost kométy dlhý často milióny kilometrov.
Niekedy je tlak vo vnútri jadra vzniknutého plynu taký veľký, že rozlomí tuhší povrch jadra a to sa samo rozpadne. Z obnaženého vnútrajšku jadra prúdi omnoho viac plynu, ktorý pod vplyvom slnečných lúčov začne svietiť - kométa sa nečakane rozjasní. Toto sa stalo s kométou C 2001 v marci a potom v máji a nie je vylúčené, že teraz po prechode perihéliom sa situácia bude opakovať. Vlani sa takto rozpadla kométa LINEAR 2000, ktorá sa naraz rozlomila na dva tucty kusov. Tie sublimovali tak rýchlo, že zmizli behom dvoch dní a na oblohe bolo vidno iba chvost pohybujúci sa ďalej po vypočítanej dráhe.
Spektrálny rozbor svetla komét je pre hvezdárov veľmi zaujímavý, pretože umožňuje určiť, aké chemické prvky kométa obsahuje. Z atómov je najviac zastúpený vodík, z chemických zlúčenín mono- a dioxyd uhlíka, ktoré kryštalizujú a menia sa na pevné látky až pri veľmi nízkych teplotách.
Kométa obieha okolo Slnka po dlhej eliptickej dráhe, na ktorej sa tento rok k Slnku priblížila na 117 miliónov kilometrov. Teraz sa od Slnka vzďaľuje a za 20-tisíc rokov sa dostane až 356 miliárd kilometrov ďaleko. Potom sa k Slnku začne znovu vracať.
V súčasnosti je na oblohe v súhvezdí Pegasa a bude viditeľná od 15. do 25. júla od polnoci do druhej hodiny ráno. Jej vzdialenosť od Zeme za ten čas narastie zo 48 na 65 miliónov kilometrov.
Doc. Dr. ZÁVIŠ BOCHNÍČEK