Laser bol vyprodukovaný na nanodrôte, ktorý umožňuje vyrobiť veľmi lacné laserové aplikácie. Tím vedcov pod vedením Peidonga Yanga najprv umiestnil katalyzátor zo zlata na kúsok zafíru a potom ho ponoril do horúceho plynného oxidu zinočnatého. Zlato sa tak rozpálilo, že vytvorilo malé nanokryštály. Tieto zasa stimulovali rast maličkých nanodrôtov z oxidu zinočnatého s priemerom 20-150 nanometrov. Pre porovnanie: Atóm vodíka má priemer jeden nanometer.
Pod elektrónovým mikroskopom vyzerajú nanolasery z nanodrôtov ako štetiny kefy na vlasy. Každá štetina predstavuje samostatný laser. Samotný laserový lúč vzniká nasledujúcim spôsobom: Vzbudené molekuly oxidu zinočnatého začnú vysielať fotóny, ktoré sú odrážané tak, aby vzbudili ďalšie molekuly k emisii fotónov. Laserový lúč takto zosilnie a zo systému vyjde ako vrstvený ultrafialový svetelný lúč.
Na vzbudenie molekúl oxidu zinočnatého potrebuje Yang ešte druhý optický laser. Tento proces odborníci nazývajú „optické pumpovanie“. Už čoskoro sa však Yang chce spoľahnúť len na pomoc elektrónov. Potom môže nanolaser pracovať celkom nezávisle a bude sa hodiť pre mnohé aplikácie.
Potenciálnou možnosťou sú nanodetektory, ktoré dokážu jednoduchým spôsobom identifikovať chemické látky. Pomocou nanolasera sa dá na CD umiestniť oveľa viac dát a urýchliť ich prenos v optických systémoch. Najväčšou prednosťou nanolasera je však jeho lacná výroba a fungovanie pri izbovej teplote. (tasr)
