SME

Evolúcia sa nezastavila

My, ľudia, často podliehame mylnému predpokladu, že sme vrcholom evolúcie, ktorá sa skončila práve vtedy, keď sa na Zemi objavil Homo sapiens - kráľ tvorstva. Hádam každý už počul o Darwinovi a vie aspoň približne povedať, čo evolúcia je. Každý živočíšny


Dobová kresba sa vysmieva Darwinovmu názoru, že ľudia pochádzajú z opice.



druh podlieha prírodnému výberu, lepšie prispôsobení jedinci majú viac potomstva, ako tí menej úspešní atď. Presné definície si môžeme nájsť v akejkoľvek príručke alebo učebnici. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že hlavným motorom evolúcie sú - mutácie. A tie vznikajú bez nášho pričinenia, „samé od seba“, to sú tzv. spontánne mutácie, alebo ich zapríčiňuje človek a za pomoci nich šľachtí a vytvára nové druhy a odrody. Takýmto mutáciám hovoríme indukované.Väčšina mutácií znamená pre svojho nositeľa smrť. Napríklad, ak by sa do genetického kódu (A-A-T-C-G) vsadila jedna báza, povedzme, ešte jedno C medzi prvé dve A (adeníny), alebo by jedna báza vypadla, následky by boli doslova katastrofálne. Takýmto mutáciám sa hovorí inzercie a delécie. Dochádza pri nich k tzv. posunu čítacieho rámca a výsledná bielkovina je úplne odlišná od pôvodnej. No mutácie sa nedejú len na úrovni génov, podobné druhy mutácií prebiehajú aj na úrovni chromozómov a celého genómu (súboru všetkých génov). Sú to tzv. translokácie - prenesenie časti jedného chromozómu na druhý, alebo zmnoženie počtu chromozómov. Známy je predovšetkým Downov syndróm, pri ktorom jeho nositeľ má o jeden chromozóm 21. páru navyše.

SkryťVypnúť reklamu

K zväčšovaniu pestrosti a variability prispievajú tiež prirodzenejšie mechanizmy, akými sú segregácia a rekombinácia pri rozchode chromozómov do pohlavných buniek. A to nám vysvetľuje, ako sa mohol z jediného spoločného predka vyvinúť taký rozmanitý živočíšny a rastlinný svet našej planéty.

Zdá sa, že človek uniká

Keď sa však zamyslíme nad nami, mohlo by sa zdať, že trochu unikáme zo spárov evolúcie. Veď už dávno sa neprispôsobujeme nášmu okoliu ani potrave. Potomkov nemajú len tí najsilnejší, najkrajší a najmúdrejší z nás. Vystavali sme si ohromné mestá. Kde je nám zima, tam sa lepšie oblečieme alebo si zakúrime. Tam, kde je nám teplo, pustíme klimatizáciu. Stravu si uvaríme, aby bola mäkšia, prípadne si pripravíme večeru z vrecka s trochou vody v mikrovlnnej rúre.

SkryťVypnúť reklamu

No opak je pravdou. Lebo nie prostredie pretvára organizmy. Sú to práve mutácie, ktoré sú kľúčom k evolúcii. Prostredie iba umožní mutácii, aby sa naplno prejavila. Inak povedané, ak by bolo prostredie hlavným kritériom, žili by vo všetkých veľhorách rovnaké organizmy. A to predsa nie je pravda. Podobné prostredie veľhôr len umožnilo, aby sa u živočíchov a rastlín prejavili mutácie, ktoré ich zvýhodnili voči konkurentom a umožnili im presadiť sa vo vysokohorských podmienkach. A tak, zhodou okolností, sa mnohé vysokohorské druhy na seba podobajú.

Ako sa meníme?

A ako je to s nami? Prostredie si aktívne pretvárame vo svoj prospech, ale mutácie sa v našom genóme hromadia, či chceme, alebo nie. Keďže sa nemôžu prejaviť, hovoríme im tzv. tiché mutácie. No niektoré sa predsa len prejavujú. Tie súvisia napríklad s našou stravou.

SkryťVypnúť reklamu

Keďže už dávno nepotrebujeme taký silný chrup ako naši predkovia, aj dlhodobé antropologické štúdie ukazujú, že sa nám postupne skracujú čeľuste. Hromadia sa prípady tzv. natesnaného chrupu u detí a súčasné štúdie poukazujú na skutočnosť, že sa množia prípady, keď sa jednoducho neprereže druhý rezák - I2 (druhý predný zub). Dlho sme si mysleli, že tým zubom, ktorý sa u nás začne strácať ako prvý, bude posledná stolička M3. No zdá sa, že zub múdrosti chýba u určitého percenta populácie s nezmenenou frekvenciou už od doby bronzovej.

Darwin a paleontológovia

Bol to Charles Darwin, kto predložil vedeckej komunite evolučnú teóriu. Dospel k nej na základe pozorovaní živočíchov a rastlín. Veľkú podporu si jeho teória hneď na začiatku získala v kruhoch paleontológov. Tento vedný odbor prispel ako šedá eminencia k dvom najväčším teóriám 19. storočia. Jednou z nich bola evolučná teória a druhou teória doskovej (platňovej) tektoniky.

SkryťVypnúť reklamu

Paleontológovia nepriamo dokázali, že pred vyvinutejšími formami na našej Zemi žili primitívnejšie životné formy. Z nálezov niektorých skamenelín na území Južnej Ameriky, Afriky a Antarktídy sa dalo predpokladať, že tieto kontinenty boli v minulosti spojené do jedného prakontinentu, ktorý dnes poznáme pod názvom Gondwana.

Z iných nálezov na našom území zasa vieme určiť, že v štvrtohorách sa na našom území striedali obdobia s tropickou klímou a obdobia, v ktorých sa naše územie podobalo skôr dnešnej Sibíri. Sú to dobre známe doby ľadové a medziľadové. V medziľadových dobách sa tu rozprestierala husto zalesnená krajina obývaná teplomilnou faunou. Žili tu tapíry, hrochy a nosorožce, dva druhy levov a dokonca opice podobné dnešným makakom. No najtypickejším predstaviteľom tejto fauny bol lesný slon Paleoloxodon antiquus, až päť metrov vysoké zviera s viac ako trojmetrovými klami. S príchodom doby ľadovej sa táto fauna sťahovala na juh a na jej miesto prichádzali nám dobre známe mamuty a srstnaté nosorožce, stáda sobov a jaskynný medveď.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes už vieme, že tieto chladné obdobia umožnili aj vznik človeka neandertálskeho, ktorý v týchto extrémnych podmienkach dokázal úspešne loviť a prosperovať.

Nový oceán bude uprostred Afriky

Posledná doba ľadová sa začala zhruba pred 75-tisíc rokmi a skončila sa len „nedávno“, pred 10-tisíc rokmi. Pevninský ľadovec sa začínal niekde na juhu Poľska. Dnes s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, žijeme v dobe medziľadovej, pretože príčiny, ktoré sa podieľajú na vzniku tohto fenoménu, sú najskôr astronomické a my na ne nemáme žiaden vplyv.

Za príčiny vzniku dôb ľadových sa pokladajú pohyby našej Zeme, ktoré sa opakujú s určitou periodicitou. Jednak je to uhol naklonenia zemskej osi. Ten je dnes 21o a mení sa v intervale 41-tisíc rokov. Potom je to precesia zemskej osi s 21-tisícročným cyklom a nakoniec pulzácia vzdialenosti od Slnka, ktorá sa mení približne raz za stotisíc rokov. Zdá sa, že za takým výrazným kolísaním klímy na Zemi by mohlo byť určité kríženie frekvencií týchto javov.

SkryťVypnúť reklamu

Tieto astronomické úkazy tu boli dávno predtým, ako sa objavil Homo sapiens, a budú tu, aj keby sa ľuďom podarilo vykynožiť všetok život na Zemi tak, ako ho dnes poznáme. Aj kontinenty sa budú ďalej posúvať po tekutom žeravom zemskom plášti, či sa nám to páči, alebo nie. A tak najhorúcejším kandidátom na vznik nového oceánu je africká priekopová prepadlina, kde v „dohľadnej“ dobe niekoľkých miliónov rokov dôjde k roztrhnutiu celej Afriky po dĺžke.

Aj keď sa zdajú byť varovania ekológov oprávnené a ani tie najčernejšie vízie o budúcnosti ľudstva nemožno bagatelizovať, je isté, že kým zostane aspoň jediná molekula DNA, život na našej planéte nezanikne.

PETER ŠTEFÁNIK

KRESBY- ARCHÍV

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 710
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 239
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 874
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 190
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 026
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 785
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 888
SkryťZatvoriť reklamu