povedzme, na piatich - siedmich počítačoch by sme mohli ušetriť asi 200-tisíc korún,“ hovorí poslanec mestského zastupiteľstva a iniciátor uznesenia Miroslav Bórik. Keby sa začal otvorený softvér uplatňovať aj v iných mestách a v štátnej správe, úspory by mohli predstavovať milióny korún.
Rozdiel v prístupe
Veľká väčšina v súčasnosti používaného softvéru patrí medzi komerčný softvér, softvér s uzatvoreným zdrojovým kódom. V oblasti operačných systémov dominuje Windows, v kancelárskych balíkoch MS Office, na poli grafických aplikácií Photoshop. Za „zatvorené“ programy sa platia vysoké poplatky, no mechanizmus ich fungovania je často známy len autorom. Vyplýva z toho potenciálne nebezpečenstvo, že softvér môže okrem svojej hlavnej činnosti vykonávať aj iné úlohy - existujú napríklad aplikácie, ktoré bez vedomia užívateľa zhromažďujú z jeho počítača osobné informácie a potom ich odosielajú cez internet.
Protipólom komerčného softvéru sú programy s otvoreným zdrojovým kódom. Ich fungovanie môže ktokoľvek podrobne študovať a tiež voľne upravovať to, čo mu v programe nevyhovuje. Otvorený softvér je zväčša dostupný zadarmo alebo za malý poplatok. Typickým softvérom s otvoreným zdrojovým kódom je napríklad operačný systém Linux, kancelársky balík StarOffice či grafická aplikácia GIMP.
Za využívanie transparentnejšieho (a lacnejšieho) otvoreného softvéru sa už oficiálne vyslovila aj Európska únia. Existujú totiž napríklad obavy zo zneužitia zatvoreného softvéru na priemyselnú špionáž, keďže väčšina programov pochádza z USA.
Uzatvorený softvér zároveň podporuje monopolizáciu - bráni sa spolupráci s inými platformami a núti užívateľov, aby si kupovali ďalšie programy znova od toho istého výrobcu. Zároveň dáva jedinému výrobcovi možnosť určovať štandardy, čo potenciálne znižuje ich kvalitu.
Ak napríklad štátna správa komunikuje s občanmi s použitím formátov Microsoftu (v prípade textov doc), núti ich tým, aby si drahý softvér od tejto firmy tiež kúpili - inak totiž dokumenty nedokážu prečítať. Pritom existujú aj otvorené formáty (napr. rtf), s ktorými dokážu pracovať všetky programy na editovanie textu, vrátane MS Wordu.
Cena za zotrvačnosť
Ešte pred niekoľkými rokmi bolo zavádzanie otvoreného softvéru do kancelárií nepredstaviteľné - ovládanie aplikácií bolo stavané na skúsených programátorov, nie bežných užívateľov. „Dnes však už nie je problém s ovládaním ani náročnosťou inštalácie - kto vie pracovať s Windows, zvládne aj prostredie KDE či GNOME v Linuxe,“ hovorí Miroslav Bórik. Silnou stránkou otvoreného softvéru je podľa neho najmä stabilita a spoľahlivosť.
Na druhej strane však stále chýbajú špecializované aplikácie, napríklad na vedenie účtovníctva či prístup k špeciálnym databázam.
Otvorený softvér by sa teda mohol uplatniť najskôr na počítačoch, z ktorých netreba pristupovať k existujúcim aplikáciám. „Ak úradník potrebuje len kancelársky balík, prístup k elektronickej pošte či do intranetu, neexistuje dôvod, prečo by nemohol mať na počítači bezplatný otvorený softvér,“ vraví Miroslav Bórik. Veľkým problémom je však aj neochota ľudí učiť sa pracovať s niečím novým.
„Úradníkov zatiaľ nič nenúti, aby sa otvoreným softvérom a úsporou zaoberali - keď majú na nákup softvéru peniaze. Tlak na nich preto musí vyvíjať verejnosť a poslanci,“ konštatuje Miroslav Bórik.
TOMÁŠ BELLA, tomas.bella@sme.sk
www.linux.cz/petice/ - petícia za otvorený softvér
