Telefonovanie za jazdy - hazard alebo ľudské právo?

Líza Kleinová je nefajčiarka, ale keď vo vlaku cestou do práce vytiahne z vrecka mobilný telefón, ostatní cestujúci na ňu vraj zazerajú, ako keby si v kupé zapálila cigaretu. Hoci sa snaží hovoriť potichu a krátko, „každý sa na mňa pozerá, akoby som strašne narušovala ich súkromie,“ hovorí Líza, ktorá pracuje ako sekretárka riaditeľa strednej školy v New Yorku.

Žije na predmestí New Yorku v okrese Westchester a zákon tu (podobne ako na Slovensku) nepovoľuje telefonovanie počas jazdy autom bez použitia hands-free súpravy. Niekedy je však podľa nej telefonát nevyhnutný, „ak potrebujem dohodnúť schôdzku alebo skontrolovať deti“.

Počet ľudí používajúcich mobilné telefóny nielen v autách, ale aj v kaviarňach, reštauráciách či v MHD, sa neustále zvyšuje. Podľa štúdie Yankee Group zo septembra 2000 sa 21 percent telefonátov z mobilov odohráva na verejnosti (mimo vlastnej domácnosti) - rok predtým to bolo len 15 percent. Zvoniace mobilné telefóny a hlasná konverzácia v reštauráciách a divadlách či dokonca na pohreboch urobili z používateľov mobilov nenávidenú skupinu, ktorú si mnohí želajú umlčať.

Nie ruky, ale mozog

Majitelia mobilných telefónov sa však už často nemusia rozhodovať, či telefonovať, alebo nie - telefonovanie totiž zakazuje stále viac inštitúcií. Americká železničná spoločnosť Amtrak od januára začala zaraďovať do svojich vlakov vozne, v ktorých je zakázané telefonovanie. V súčasnosti majú prakticky všetky vlaky premávajúce ráno medzi Washingtonom, New Yorkom a Bostonom aj jeden „tichý vozeň“. V metre v New Yorku zasa visia plagáty vyzývajúce majiteľov telefónov na ohľaduplnosť k ostatným pasažierom. Podľa aprílového prieskumu E-Poll žiada polovica ľudí striktný zákaz mobilných telefónov v divadlách, 12 percent Američanov by privítalo aj vytvorenie oddelení bez mobilných telefónov v reštauráciách.

Ešte pred pár rokmi boli prakticky všetky návrhy na zákaz telefonovania v aute počas jazdy okamžite zamietnuté, dnes bol podobný zákaz zavedený, alebo sa prerokúva, v 41 amerických štátoch. Vo všeobecnosti sa akceptuje použitie telefónu, ak ho vodič nemusí držať v ruke a používa tzv. hands-free sadu.

„Vodiča však nerozptyľuje obsluha prístroja, ale samotné telefonovanie,“ hovorí Mark Edwards, riaditeľ odboru bezpečnosti na cestách Americkej automobilovej asociácie. Tento predpoklad potvrdila aj štúdia Torontskej univerzity z roku 1997 - podľa nej sa pravdepodobnosť havárie pri telefonovaní za volantom (aj pri použití hands-free sady) zvyšuje najmenej štvornásobne. Autori tiež upozornili, že sústredenie na jazdu je pre bezpečnosť oveľa dôležitejšie, ako ruky položené na volante.

Presné štatistiky, ktoré by dokázali určiť počet nehôd spôsobených používaním telefónov, však zatiaľ chýbajú. Zaujímavé výsledky by mal už tento rok priniesť projekt Virttex - automobilka Ford bude pomocou simulátorov sledovať, ako dokážu vodiči reagovať na situáciu na ceste počas manipulácie s rôznymi elektronickými zariadeniami.

Ako vyplynulo z japonskej analýzy, viac než 1200 dopravných nehôd, pri ktorých vinníci telefonovali, najnebezpečnejší je zväčša moment, keď sa vodič pokúša zdvihnúť zvoniaci telefón - udeje sa vtedy 43 percent havárií. Každá štvrtá nehoda sa stane počas vytáčania čísla a necelých 17 percent počas samotného hovoru.

„Ľudí za volantom však vždy niečo rozptyľovalo - raz fajčia cigarety, inokedy sa hrajú s autorádiom,“ bráni mobilné telefóny Brian Bogosian, majiteľ firmy vyrábajúcej zariadenia na prepojenie počítača s bezdrôtovými zariadeniami. „Politici nebezpečnosť mobilných telefónov za volantom jednoducho preháňajú. Ak nechám vládu rozhodovať o tom, čo môžem robiť vo vlastnom aute, o chvíľu ju mám aj doma v posteli,“ vraví.

Riešenie v ovládaní hlasom?

Výrobcovia mobilných zariadení zatiaľ čakajú na výsledky testov, aby dokázali jasne určiť smer vývoja digitálnych prístrojov. Je možné, že pre použitie v automobiloch budú tradičné prístroje - trebárs mobilné telefóny s klávesnicou - nahradené počítačmi integrovanými do palubnej dosky, hlasom ovládanými zariadeniami alebo sa budú informácie zobrazovať napríklad priamo na prednom skle idúceho automobilu.

„Je zrejmé, že nie je dobrý nápad pozerať sa počas jazdy na obrazovku svojho minipočítača,“ hovorí vedúci projektu Virttex Jeff Greenberg. „Ale nie je isté, že riešením bude práve hlasové ovládanie. Vďaka nemu sa síce môžete pozerať priamo pred seba, ale zatiaľ nevieme, či budete vedieť reagovať tak rýchlo, ako je potrebné.“

Automobilka General Motors si zatiaľ nechala spoločnosťou Enlighten vyrobiť internetový simulátor jazdy autom. „Väčšina ľudí na ňom havaruje, keď im v aute začne kričať dieťa, alebo keď zazvoní telefón,“ hovorí s miernym zveličením Steve Glauberman, riaditeľ firmy Enlighten. Simulátor má ľudí upozorniť na to, že nebezpečenstvo plynúce z mobilných telefónov je reálne. „Ľudia vždy súhlasia s tým, že iní vodiči sú nebezpeční, keď počas jazdy telefonujú - ale ja nie! Nikto si nemyslí, že on sám by mohol predstavovať hrozbu pre ostatných. Nechceme teda nič iné, než aby sa ľudia zamysleli predtým, ako v aute zodvihnú telefón.“

(reuters, cnet, tba)