k prvým ľudským obyvateľom kontinentu. Stala sa preto miestom mnohých cenných výskumov, najmä v archeológii. Vyniká medzi nimi odkrytie najstaršieho známeho hrobu človeka v hĺbke 80-100 cm s využitím okrového zdobenia (Mungo III), ako aj prvá známa kremácia človeka – Mungo I.
Z kostry človeka Mungo III nedávno bádatelia získali najstaršiu ľudskú mitochondriálnu DNA, čo má obrovský význam pre poznanie histórie nášho vlastného druhu. Teraz už vieme, že ľudia od jazera Mungo boli anatomicky moderným typom Homo sapiens. Práve tu však nedávno vznikol problém. Hoci prvé spoľahlivejšie datovanie pohrebu Mungo III sa pohybovalo okolo 30-tisíc rokov a následné upresnenia na úrovni 42-45-tisíc rokov, v roku 1999 sa objavila hodnota 62-tisíc rokov. To kolidovalo s údajmi o priebehu migrácie Homo sapiens z Afriky všeobecne a s príchodom človeka do Austrálie zvlášť, lebo iné artefakty nájdené na severe a západe tohto kontinentu ho kládli približne do doby pred 50-tisíc rokmi.
Siedmi austrálski vedci na čele s Jamesom Bowlerom z Melbournskej univerzity sa rozhodli situáciu vyjasniť a lokalitu Mungo nanovo datovať dokonalejšími optickými metódami. Ich výsledky, uverejnené v najnovšom čísle časopisu Nature, situáciu vyjasňujú: Mungo III skutočne podľa všetkého nie je starší ako 40-tisíc rokov. Naopak Mungo I (kremácia) ostarel – bádatelia ho teraz datovali rovnako na asi 40-tisíc rokov (predchádzajúci predpoklad bol 20-26-tisíc rokov).
Datovanie kamenných nástrojov ukazuje prvú prítomnosť človeka na lokalite v rozmedzí pred 50-46-tisíc rokov. Nižšia vrstva, datovaná na 52 400 rokov, už žiadne kultúrne artefakty neobsahuje.
