Planetárna hmlovina Bumerang.
FOTO - HST-NASA/ESA
žiary ohnivej gule veľkého tresku. Dnes má teplotu približne 3 kelviny, čiže –270 stupňov Celzia.
No astronómovia predsa len našli miesto, kde je ešte väčšia zima. Je to planetárna hmlovina Bumerang v južnom súhvezdí Kentaura, vzdialená päťtisíc svetelných rokov od Zeme (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km). Planetárne hmloviny nemajú s planétami nič spoločné, azda iba to, že prvým pozorovateľom v 18. a 19. storočí občas pripomínali zelenomodrý kotúčik planéty Urán. Ide o rozpínajúce sa vonkajšie vrstvy hviezd, ktoré sa na konci svojej žiarivej kariéry menia na takzvané červené obry. Podobný osud čaká aj naše Slnko, ktoré pri tom pohltí aj Zem (našťastie až zhruba o 7 miliárd rokov).
Bumerang pomenovali v roku 1980 austrálski astronómovia. V ďalekohľade videli miernu asymetriu lalokov hmloviny, takže im pripomínala tradičnú zbraň austrálskych domorodcov. Práve uvoľnená snímka hmloviny z dokonalejšieho Hubbleovho kozmického ďalekohľadu v nej odhaľuje množstvo predtým nerozpoznateľných podrobností a ukazuje, že túto hmlovinu by sme skôr mali volať Motýlik.
Švédsky submilimetrový ďalekohľad na Európskom južnom observatóriu v Chile už v roku 1995 odhalil, že niektoré miesta Bumerangu majú teplotu iba asi 1 kelvin (–272 stupňov Celzia), takže je chladnejšia ako kozmologické mikrovlnové žiarenie, čím je medzi vesmírnymi objektmi stále unikátna.
Bumerang je zrejme ako planetárna hmlovina veľmi mladá. Vytvoril ju „vietor“, ktorý rýchlosťou 500-tisíc km za hodinu unáša superchladný plyn od zomierajúcej hviezdy v strede. Tá už asi 1500 rokov stráca až tisícinu slnečnej hmotnosti materiálu ročne, čo predstavuje desať- až stonásobok zvyčajnej hodnoty. Práve toto anomálne rýchle rozpínanie z Bumerangu urobilo najchladnejšiu známu vesmírnu lokalitu.
