V krajinách ako Slovensko, kde je cena softvéru v pomere k priemernému platu vysoká, je dostatočnou výhodou už to, že Linux je - na rozdiel od Windows - k dispozícii zadarmo. Pritom okrem niektorých špecializovaných oblastí preň už existujú aplikácie všetkých druhov.
Pokročilým používateľom a hlavne programátorom sa zrejme budú páčiť rozsiahle možnosti Linuxu a jeho programov, od funkčnosti až po možnosti nastavenia, ktoré sú oproti Windows oveľa bohatšie. Dostupnosť zdrojového kódu navyše dáva každému, kto má potrebné znalosti, možnosť upraviť a doplniť čokoľvek podľa vlastných predstáv.
V kritériách ako bezpečnosť, spoľahlivosť a rýchlosť nemožno jednoznačne určiť víťaza. I keď sa zväčša tieto vlastnosti pripisujú skôr Linuxu, závisí to od konkrétnych prípadov a hlavne konfigurácie jednotlivých počítačov. Stabilita systému je však vo väčšine prípadov vyššia, najmä v porovnaní so staršími verziami Windows ako 95 a 98. V Linuxe je pád alebo zamrznutie celého systému aj po vážnej chybe nejakého programu naozaj výnimočnou udalosťou.
Ako môže byť dobré niečo, čo je zadarmo?
To je častá otázka ľudí, ktorí chápu tvorbu softvéru podobným spôsobom, ako výrobu bežného materiálneho produktu. Do vývoja softvéru však treba investovať len jedinú vec - čas. Linux je teda zadarmo vďaka tomu, že na svete je ešte stále veľa ľudí, ktorí sú ochotní pracovať zadarmo, ak sú presvedčení, že prispievajú k správnej veci.
Väčšina produktov z oblasti slobodného softvéru vznikla tak, že niektorý programátor sám potreboval určitý softvér a tak na ňom začal pracovať. Vďaka tomu, že ho uvoľnil pod licenciou slobodného softvéru, sa na jeho tvorbe neskôr začali podieľať ďalší ľudia, a v niektorých prípadoch takto neskôr vznikli skutočne rozsiahle projekty.
Vďaka tomu, že autori softvéru pre Linux zväčša vyrábajú to, čo sami potrebujú, sú mnohé takéto (bezplatné) produkty kvalitnejšie, ako ich komerčná konkurencia. Zároveň to však znamená, že prepracované sú najmä programy pre profesionálov a menej je používateľsky prívetivých programov pre začiatočníkov. Taktiež, logicky, takmer úplne chýbajú vysoko špecializované aplikácie.
Čo je pravdy na tom, že Linux používa zastaranú technológiu?
O Linuxe sa neraz môžete dočítať, že „používa zastaranú technológiu“, „neobsahuje tú-a-tú životne dôležitú funkciu“ a „v tom-a-tom parametri sa nemôže vyrovnať tomu-a-tomu (komerčnému) produktu“. Najmä ak nepoznáte technické detaily, môžete takéto vyhlásenia pokojne ignorovať. Podstatné je totiž iba to, či operačný systém poskytuje všetko, čo jeho používateľ potrebuje. A tomu Linux dnes už naozaj vyhovuje v prakticky ľubovoľnej oblasti nasadenia.
Takmer všade, kde existuje konkurencia, sa objavia fanatickí zástancovia jednej zo strán. Inak to nie je ani v prípade Linuxu či Winows. Sami predstavitelia Microsoftu jeden deň označujú Linux ako najväčšiu konkurenciu Windows a na druhý deň o ňom hovoria ako o systéme odsúdenom na zánik. To je rovnako nezmyselné ako tvrdenie druhej strany, že každý môže prejsť z Windows na Linux už dnes bez akýchkoľvek problémov.
Každý používateľ počítača, najmä ak je preňho počítač len nástrojom, by mal posudzovať len to, ako konkrétny systém spĺňa jeho požiadavky. Windows ani Linux nie sú také zlé, ako tvrdia ich fanatickí odporcovia - ani také geniálne, ako tvrdia ich nadšení priaznivci.
PETER VALACH, linux@sme.sk
O dva týždne: Ako si môžem Linux nainštalovať?
