Objavili sa prepisy odpočutých hovorov podnikateľa Jána Badžgoňa a začalo sa verejne hovoriť o obchodovaní s odpočúvanými telefonátmi. Prečo sú výhodným predmetom obchodovania?
„Z odpočúvania sa dá zistiť veľmi veľa informácií. Zistíte okruh známych a priateľov. Viete, s kým, ako často a s akými emóciami dotyčný telefonuje, ako reaguje. Dozviete sa v podstate všetko – aká je jeho psychika, slabé miesta. Kedykoľvek môžete dať takémuto záznamu úplne iný zmysel, ak tam vložíte vetu, zmeníte význam, vytrhnete z kontextu. Sú to veľmi nebezpečné veci. Myslím, že odpočuté telefonáty sú predmetom obchodov, diskreditácie, kupčenia s informáciami.“
To, že pevná linka sa dá odpočúvať nelegálne, je známe. Ako je to s mobilmi? Je na trhu prístroj, ktorý to dokáže?
„Na trhu je určite, ale renomované firmy, ktoré sa tým zaoberajú, chránia svoje meno. Kúpiť a sprevádzkovať prístroj nie je jednoduché. Sú tam kódy, ktoré firma poskytne, len ak má záruky, že je všetko v súlade so zákonom. Sprostredkovanie sa zasa nedá vylúčiť.“
Viete povedať, kam stopy niekoľkoročného kšeftovania s odpočutými telefonátmi vedú?
„Vylúčili sme, že sú tu nelegálne prístroje na odpočúvanie. Tieto odpočuté telefonáty potom musia byť robené prístrojmi, ktoré tu existujú legálne. Správcom takéhoto systému je spravodajská služba, jedným z tých, ktorí môžu systému zadávať úlohy, je aj Policajný zbor.“
Potom teda dochádza k ich úniku. Dá sa to dokázať?
„Nepoznám technické zaznamenávanie hovorov – ako dlho si prístroj v pamäti uchováva vstupy, či sa to nedá vymazať a podobne.“
Človeka, ktorý odpočutý rozhovor kúpil, sa pre svedectvo asi získať nedá.
„Je to veľmi ťažké. Človek, ktorý si to objednal, zaplatil za to a tak sa dopustil trestného činu, preto určite nebude mať záujem prihlásiť sa ani vypovedať.“
Béla Bugár o možnom úniku povedal, že niet sa čo čudovať, keď v SIS pracuje na odbore odpočúvania človek, ktorý tam bol za Lexu alebo pôsobil v ŠtB. Čo si myslíte o bývalých eštebákoch? Niektorí tvrdia, že sú odborníci.
„Eštebáci podľa vtedajších pravidiel konali zákonne, lenže teraz je na to iná optika. Ak by sa zistilo, že človek robil vtedy nejaké veci, môže byť skompromitovaný, čo si neželá. To nemusia byť len eštebáci, ale aj tajní spolupracovníci alebo dôverníci. Dnes sú podnikateľmi, politikmi, prokurátormi, sudcami. Majú status, ktorý nechcú stratiť. Niekto za nimi príde a vydiera ich tým, čo robili v minulosti. Človek to môže odmietnuť, ale sa aj prikloniť.“
Môžu mať v súčasnosti bývalí eštebáci živé kontakty na Rusov?
„Nikdy som nebol príslušníkom ŠtB. Bol som vo VB a ŠtB sa od nás vždy separovala. Ani sa s nami nerozprávali. Hovorím len z toho, čo som za posledné roky videl, čítal, počul. ŠtB bola dcérou KGB. Príslušníkov ŠtB špeciálne vyberali podľa kľúčov a vychovávali ich určitým spôsobom. Väzby na ruskú spravodajskú službu boli veľmi silné a neviem, prečo by nemali byť dnes. Chce mi niekto povedať, že ruská spravodajská služba nepracuje na našom území?“
MONIKA ŽEMLOVÁ
