Ukážka fytolitov (fosilizovaných zvyškov) zo šupky tekvice toho istého rodu.
Civilizácie sa v Novom svete zrodili neskôr ako v eurázijskom priestore. Ľudia masovo kolonizovali Ameriku (výstižnejšie je hovoriť, ako napokon býva tamojším zvykom, o Amerikách – Severnej, Strednej a Južnej) vzápätí po poslednej dobe ľadovej. Vtedy sa aj v Eurázii začínali domestikovať plodiny a hospodárske zvieratá ako nevyhnutný pilier civilizačného rozvoja. Aj kolonizátori Amerík hneď začali domestikovať najmä divé rastliny. No skutočne vyspelé kultúry sa tam objavujú až v poslednom tisícročí pred naším letopočtom. Počiatky amerického poľnohospodárstva však bádatelia datovali podstatne hlbšie do minulosti.
Vľavo sú dva domestikované druhy, vpravo divý druh tekvice rodu Cucurbita. FOTO – SCIENCE
Doterajší rekord držali pomerne suché stredoamerické vysočiny, kde domestikovali rastliny už pred približne 10 000 rokmi. Vedci si však dlho mysleli, že poľnohospodárstvo by sa malo zrodiť, naopak, vo vlhkých nížinách. Klíma nížin však neprospieva zachovávaniu archeologických artefaktov, takže chýbali dôkazy.
Dolores Pipernová zo Smithsonovho ústavu tropického výskumu v panamskej Balboe a Karen Stothertová z Texaskej univerzity v San Antoniu teraz v časopise Science ukázali, že intuitívne hypotézy boli správne. Bádateľky analyzovali fytolity – fosilizované zvyšky – zo šupiek domestikovaných tekvíc z rodu Cucurbita, ktoré sa našli na niekoľkých lokalitách predkeramickej pobrežnej kultúry Las Vegas na polostrove Santa Elena v juhozápadnom Ekvádore. Od ekvivalentných zvyškov divých foriem tekvice ich spoľahlivo odlišovali oveľa väčšie rozmery. Mnohé zo vzoriek datovali do doby pred 10 000 až 12 000 rokmi.
Sídlo prvých známych amerických poľnohospodárov sa teda zrejme presúva zo Strednej Ameriky do juhoamerického Ekvádoru.
