Unreal II: The Awakening - prekročila legenda svoj tieň?

Po takmer piatich rokoch čakania a po dlhom období bombardovania hráčov reklamami, screenshotmi a previews sa fanúšikovia najrevolučnejšej (a to nielen po technickej stránke) doomovky svojej doby – Unreal, dočkali jej pokračovania. Koná sa aj po

Povedzme si to narovinu, revolúcia sa po druhýkrát nekoná.

Za to, že Unreal II je presne taký, aký je, môže do veľkej miery aj marketingová stratégia u Infogrames. Tvorcovia pôvodného Unrealu – Epic Games sa na druhom dieli podieľali len dodávkou enginu Unreal Warfare, potom sa už naplno venovali jeho implenetácií do Unreal Tournament 2003 (zjavne si od neho sľubovali väčšie zisky), a vývoj samotného Unrealu II prenechali chlapíkom od Legend entertainment (ktorí majú na svedomí datadisk Unreal: Return to Na Pali). Z podobného dôvodu hra neobsahuje ani žiadny multiplayer, čo je nepochybne pre väčšinu hráčov veľkým sklamaním. To, že Epic svoju úlohu zvládol na výbornú, sme si mohli overiť v októbri. Teraz sa nám pod "drápy" dostalo dielo od Legendu. Akú známku do virtuálnej žiackej knižky si Legend zaslúži? To si teraz rozoberieme.

Unreal II: The Awakening sa odohráva vo svete, do ktorého sú zasadené aj všetky predošlé tituly tejto série. Je to svet budúcnosti, kde najväčšou mocou disponujú obrie „nadplanetárne“ komerčné spoločnosti. Príbeh však nemá s jednotkou vôbec nič spoločné. Oblečiete sa do kože istého Johna Daltona, ktorého kvôli „odklonu od plánu misie“ vylúčia z radov TCA (Terran Colonial Authority) a zaradia ho do policajnej služby v najzapadlejšom kúte vesmíru, pridelia mu malú vesmírnu lodičku Atlantis s posádkou ďalších rebelujúcich dôstojníkov TCA – vašou prvou dôstojníčkou je fešná ale nepríjemná Aida, mechanikom je Isaak a pilotom je podarený mimozemšťan Ne’Ban. Počas rutinnej misie narazíte na záhadný staroveký artefakt. Zistíte, že takých artefaktov je sedem a celú hru sa ich budete snažiť získať. Nebude to však jednoduché, pretože sa o ne súčasne s vami zaujíma aj stará známa Liandri corp, a takisto starí známi – rasa Skaarjov.

Dej v hre posúvajú časté enginové animácie. Po každej úspešne zvládnutej misii (dokopy ich je tak okolo 10) sa ocitnete na palube Atlantisu a môžete sa po ňom voľne pohybovať (podobne ako v Star Trek: Elite Force), navštíviť jednotlivé kajuty, pilotnú kabínu a dokonca aj podpalubie. S členmi vašej posádky si kedykoľvek pokecáte, Aida vám dá brífing do ďalšej misie a Isaak vás oboznámi s výzbrojou, ktorú pripravil. Popritom sa občas dozviete čo-to aj o ich minulosti, prípadne vysvetlíte niečo Ne’Banovi (ktorý navyše nevie poriadne po anglicky).

Už na prvý pohľad je teda zrejmé, že sa koncepcia hry bude od Unrealu dosť odlišovať. Každá misia sa odohráva spravidla na inej planéte s iným prostredím, pristanete tu so svojím dropshipom a musíte splniť nejakú vopred zadanú úlohu. Väčšinou pôjde o infiltráciu základne za účelom získania ďalšieho artefaktu, natrafíte však pri tom aj na niektoré zaujmavé úlohy, napríklad obranné pasáže, v ktorých si rozmiestnite podľa ľubovôle raketovú vežu, guľometné veže a laserové polia, zadáte rozkazy svojím mariňákom a musíte ubrániť nejaké miesto na nejaký čas. Inak je však Unreal II praobyčajnou ďalšou 3Dfps-kou - idete rovno za nosom, cestou zabíjate okoloidúce príšery alebo ľudí, stlačíte tlačítko a vrátite sa naspäť. Ako som povedal už v úvode, žiadna herná revolúcia. Vašimi neprateľmi budú spočiatku nejaké modré potvory, potom Skaarj - presne takí, ako ich poznáme z Unrealu, väčšinou to však potom budú ľudia, čo mi skôr pripomína hru Red Faction. Dočkáte sa ja niekoľkých súbojov s bossmi.

Čo je ešte pre doomovku dôležité? No to sú predsa zbrane, ktorými budete vašich početných nepriateľov inhumovať. Hru začnete s tromi základnými zbraňami. Asi najpoužívanejšou zbraňou v hre bude Combat Assault Rifle (CAR), ktorú poznám, ehm, z Counter-Striku (ako celkom pekný skin pre AK-47, nerozumiem, ako sa tam dostala). Záchranou pri nedostatku nábojov (ktorý vás v hre zaručene nepostihne) je Dispersion Pistol. K povinnej výbave patrí ešte celkom užitočný granátomet so šiestimi druhmi nábojov. Druhou ťažiskovou zbraňou v hre je futuristická brokovnica, a absolútne najpodarenejším kúskom je plameňomet, účinný a nádherný. Hneď v prvej misii si od mimozemských potvoriek zoberiete energetickú kopiju (spomeňte si na film Star Gate), dôležitý je aj celkom „konvenčný“ raketomet s možnosťou vypustenia navádzaných rakiet. Chýbať nesmie ani sniperka s vysokým a pekne spracovaným zoomom. Ku koncu hry získate akési guličky Takkra, laserovú zbraň a úplne na záver takú špecialitku so 666 nábojmi :-).

Ešte stále však netušíte, ako sa Unreal II hrá. Vrhnime sa teda spolu na hodnotiacu časť.

Grafika: 9 / 10
Ako iste viete, Unreal II je postavený na engine Unreal Warfare, čo je v súčasnosti bezpochyby namodernejší a najdokonalejší 3D grafický engine. Tomu zodpovedá aj prvotriedne grafické spracovanie. Pýtate sa teda, prečo som ho ohodnotil len štyrmi a pol hviezdičkami, keď v prípade UT2003 som hodnotil piatimi? V prvom rade je tu fakt, že Unreal II je prispôsobený pre singleplayer a teda nižší framerate tu nerobí až taký problém ako v UT2003. V skutočnosti je však Unreal II podstatne náročnejší na hardware, avšak si nemyslím, že v kvalite grafiky je tomu zodpovedajúca zmena. Aby ste si hru zahrali naozaj v maximálnej kvalite, potrebujete aspoň GeFoce 3/Radeon 8500 a 384-512MB RAM. Aj tak však budete neustále čumieť na loading, ktorý je nekresťansky dlhý a nekresťansky častý.
Ďalším nedostatkom je podľa mňa nie prvotriedny design všetkých levelov (i keď design samotných prostredí je väčšinu hry ohurujúci). Jeho kvalita v priebehu hry dosť kolíše. Výnimočné a hodné slovka „unreal“ sú len predposledné dve misie. Až tam mi sánka ovisla po druhýkrát tak, ako ovísala po celú dobu čo som hral pôvodný Unreal a takisto po celú dobu, čo som hral UT2003. Prvýkrat ovisla vtedy, keď som uvidel plameňomet, a vôbec efekty ohňa, ktoré sú zvládnuté skutočne prvotriedne. Unreal II obsahuje aj fyzikálny engine Karma, ale to si všimnete len málokedy oproti UT, kde žiaril každú sekundu. Väčšina grafických efektov je síce fajn, ale niektoré mi vyslovene chýbajú, alebo nie sú dotiahnuté do konca. Keď som uvidel, ako sa mŕtve telo po niekoľkých strelách rozfrkne na kúsočky, ani sa mi nechcelo veriť, že to vidím práve tu, keď som to vyčítal už Half-Lifu pred štyrmi rokmi. A vaše telo sa rozpadne dokonca aj pri páde do bezodnej jamy, zatiaľ čo v UT2003 sa pekne metá a odráža. Prečo vaši nepriatelia nehoria po zásahu raketou, ako tomu bolo v UT2003? Prečo je voda priehľadná na neobmedzenú vzdialenosť? Škoda, čakal by som práveže niečo viac, a nie niečo menej. Napriek tomu však grafika vyzerá veľmi dobre, aby som náhodou niekoho neuviedol do omylu. Na ilustráciu uvediem napríklad kvalitné efekty zrkadlovo lesklých plôch alebo vysoko podrobné textúry, často aj viacvrstvové, priehľadné a animované, či ohromné množstvo polygónov použité na vymodelovanie najmä postáv.

Interface: 6 / 10
Interface som sa rozhodol hodnotiť len ako priemerný. S inštaláciou by nemal byť problém, zaberie vám vyše 2GB miesta na disku. Samotný vzhľad hlavného menu je celkom obstojný, ovšem jeden nepodarok tu je – kurzor. Je hrozne zložitý a po chvílke nečinnosti sa zavrie, potom sa otvorí a vydáva pri tom zvuky, no je to proste otravné. Po prvom spustení hra nastaví optimálne hodnoty pre váš počítač, lepšie je však nastaviť si ich ručne. Všetko sa dá meniť aj počas hry, ale každá zmena grafiky vyvolá dlhotrvajúce znovunačítanie. Klávesy sa dajú jednoducho nastaviť, prítomný je v hre aj charakteristický dodging – je však takmer nepoužiteľný, pretože vyskočíte viac do výšky ako do diaľky. Umiestnenie prvkov HUDu je dosť nešťastné – informácie o zdraví sú umiestnené na vrchu a určite uznáte, že dobrým zvykom je umiestnenie na spodku. A výber zbraní je zas napravo, čo tiež nebude každému vyhovovať, a navyše sú ikonky zbraní dosť zle rozoznateľné.

Hrateľnosť: 8 / 10
Čo sa hrateľnosti týka, treba uznať, že Unreal II vás určite zabaví. Je tu ale otázka – ako dlho? Odpoveď – krátko. Zoberte si, že na každú z tých spomínaných desiatich misií vám postačí v priemere hodina. A aká je táto zábava kvalitná? Dovolím si použiť slová jedného môjho zahraničného kolegu – nie je možné hrať Unreal II bez vedomia, čím všetkým mohol byť a nie je. Väčšinou budete mať (najmä zo začiatku) pri hre pocit, že nehráte nič originálneho. Autori si viditeľne brali inšpiráciu z iných 3Dfps, napríklad Aliens vs. Predator 2, Red Faction a Serious Sam. Dalo by sa dokonca povedať, že sa Uneral II viac podobá na tieto hry, ako na Unreal – temný, futuristický, tmavý, s atmosférou, ktorá sa dala krájať. Misie sú väčšinou dosť jednotvárne (až na zaujímavú poslednú štvrtinu hry, kde nájdete množstvo vydarených a originálnych prvkov).

Multiplayer
Unreal II bohužiaľ multiplayer neobsahuje, čo značne znižuje hodnotu titulu. Dôvody tohto javu sú síce zrejmé, aj tak mi však bude chýbať.

Zvukové efekty: 8 / 10
Po zvukovej stránke je hra až na niektoré nepodarky (napríklad zvuk Assault Rifle) na veľmi vysokej úrovni. Dokazujú to najmä charakteristické efekty rôznych prostredí – strhujúca je búrka myslím v druhej misii, kedy som mal skutočne pocit, že som v hlbokom lese a je búrka. Výkriky zomierajúcich vojakov sú však skôr priemernej kvality.

Hudba: 8 / 10
Ani hudobný doprovod nedopadol zle, i keď situácia z Unrealu, z ktorého si niektoré melódie vybavím aj dnes, sa neopakuje. Soundtrack je v podobnom duchu ako v UT, či UT2003, snáď je miestami trochu viac melodickejší, ale väčšinou tvorí dobrý podmaz k bojovej vrave, ako aj k pochodovaniu po planetárnych komplexoch.

Inteligencia & obtiažnosť: 6 / 10
Spojenie týchto dvoch kritérii mi tentoraz príde dosť nešťastne, pretože inteligenciou som bol sklamaný, zato s obtiažnosťou spokojný. Začnem teda práve s tou obtiažnosťou. Môžete si vybrať klasicky z troch stupňov, pričom ich podtitul dosť presne vyjadruje, čo vás bude čakať. Kým easy je prechádzkou ružovým sadom, normal je celkom obstojne vyvážený a boje s vašimi protivníkmi sú miestami dosť tuhé a hlavne – výsledok vopred nie je jasný. Hard som síce nehral, ale som si istý, že hra má tú správnu „šťavu“ a dá zabrať aj ostrieľanému bojovníkovi.
Umelá inteligencia je ale podstatnejším faktorom pri tvorbe zábavy ako obtiažnosť. A tu ma hra vyslovene sklamala. Zo začiatku budete bojovať so Skaarjami, a ich správanie je približne na rovnakej úrovni, ako tomu bolo v Unreale. Horšie je to už s ľudskými protivníkmi, s ktorými budete bojovať väčšinou. Jediná vec, na čo sú citliví, je vaša vzdialenosť od nich. Keď stojíte zoči-voči niekomu vo vzdialenosti, povedzme, 100 metrov, „nevidí“ vás, ale keď urobíte krok bližšie, rozbehne sa a začne strieľať. A zase – keď niekomu zídete z očí, zbavili ste sa ho do doby, keď sa mu sami znovu neobjavíte. Nejaká ich spolupráca v skupine je nepatrná, a snaha vyhnúť sa vašim strelám prípadne aktívne vyhľadávanie výhodnejšej polohy na útok proti vám je skôr výnimkou, ako pravidlom.

Záverečný verdikt: 8 / 10
Nad celkovým hodnotením som dlho váhal. Keby som mohol, dám Unrealu II 3,75 hviezdičky, ale bohužiaľ to nejde. Na jednej strane je tu veľmi kvalitné technické spracovanie, na druhej strane je to chabá dĺžka hry, primitívna AI a absencia multiplayeru. Vo všeobecnosti však musím uznať, že som sa pri hre celkom dobre bavil, a že mám dobré srdce :-), tak si tie 4 hviezdičky zaslúži. Uvidíme, či sa dočkáme nejakého datadisku, alebo nejakého významného patchu, čo by Unrealu II veľmi, veľmi pomohlo. Och, a aby som nezabudol – Legend dostáva za svoju prácu trojku (dobrý).

Autor: Stano Bandzi