Na konferencii o dialógu vedy a viery sa stretlo na 60 vedcov a teológov.
FOTO - TOMÁŠ GULÁN
Kto boli organizátori bratislavskej konferencie
V spolupráci s prof. ThDr. Igorom Kiššom, dekanom Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK (EBF UK), medzinárodnú konferenciu organizačne zastrešili:
Dr. Grzegorz Bugajak, rímskokatolícky kňaz, asistujúci profesor filozofie na Univerzite kardinála Stefana Wyszynského vo Varšave, jeho odborom je filozofia prírody. Od roku 1998 je členom Európskej spoločnosti pre štúdium vedy a teológie (ESSAT). Prednášal na konferencii ESSAT v Durhame (Veľká Británia) v roku 1998 a vo francúzskom Lyone v roku 2000.
Dr. Peter Pavlovič, farár Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, absolvent prírodných vied. V súčasnosti pôsobí ako študijný sekretár v Komisii pre cirkev a spoločnosť pri Konferencii európskych cirkví (KEK).
Robin Resslerová, MSW, poslucháčka evanjelickej teológie a postgraduálna študentka systematickej teológie a filozofie so zameraním na vedu a náboženstvo. Na Slovensku pôsobila ako misionárka Evanjelicko-luteránskej cirkvi v Amerike, v rokoch 2000-2001 pracovala ako lektorka na evanjelickom lýceu v Bratislave.
a veda sa teda v ľudskom živote vzájomne stretávajú, preto je dôležité položiť si otázku, akým spôsobom sa ovplyvňujú, v čom sa vylučujú a akým spôsobom môžu koexistovať.
Grzegorz Bugajak, Peter Pavlovič a Robin E. Resslerová v spolupráci s vedením Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave nadviazali kontakty s poprednými vedcami a teológmi postkomunistických krajín. Pozvali ich do Bratislavy, aby na prelome januára a februára hľadali odpovede na otázky spojené so vzťahom vedy a viery: Ako tento vzťah ovplyvnila komunistická ideológia, ktorá aj v tejto oblasti po sebe zanechala nezmazateľnú pečať? Ako môže dialóg vedy a viery v stredoeurópskom a východoeurópskom kontexte prispieť k celosvetovej medzinárodnej diskusii?
Pestrá paleta pohľadov
Do odbornej diskusie v priestoroch Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK prispelo 60 popredných fyzikov, matematikov, prírodovedcov, filozofov a teológov z Ruska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska, Bulharska, Chorvátska, Estónska, Maďarska, Česka, USA aj Slovenska. Paleta ich pohľadov bola pestrá
„Nechceme formulovať len to, čím sme ovplyvnení, ale aj to, čo je naším špecifickým príspevkom, ktorý nie je možné nájsť v žiadnej inej krajine,“ povedal jeden z organizátorov konferencie, evanjelický farár Peter Pavlovič.
Vďaka rýchlemu rozvoju vedy v 19. storočí sa rozšírilo mylné presvedčenie, že veda dokáže rozriešiť všetky problémy sveta. Vo vedeckom triumfalizme vidí Peter Pavlovič jeden zo základných predpokladov vzniku konfliktu medzi vedou a teológiou. Uplynulé storočie ukázalo, že triumfalizmus vedy nie je namieste, pretože veda síce dokáže veľa problémov rozriešiť, ale nie všetky, nakoľko nemá v sebe hodnotové kritériá. Podľa Pavloviča tento moment otvára priestor pre zmysluplnú diskusiu vedy s teológiou.
„Niektoré vedecké oblasti majú aj ontologickú dimenziu a poskytujú zásadné informácie o bytí sveta. V tomto bode sa dostávajú do kontaktu s teológiou či filozofiou a otvárajú dvere plodnému rozhovoru. Na konferencii sa ukázalo, že otázky o zmysle bytia na tomto svete sú otvorenou výzvou pre mnohých vedcov, ktorí nechcú zostať len na úzko vymedzenom poli svojej vedy, ale kladú si otázky, ktoré majú širší dosah,“ povedal Pavlovič.
Podľa Pavloviča dnes už nie je možné zotrvávať na teórii, že teológia i veda majú každá svoju vlastnú pravdu, ale svet treba vidieť v jeho komplexnosti. Upozornil, že odsunutie vedy na vedľajšiu koľaj a stavanie teologického poznania na predpoklade, že veda je pre teológiu irelevantnou záležitosťou, by bolo veľkou chybou teológie na začiatku 21. storočia. Pavlovič je presvedčený, že aj keď vzťah teológie a vedy je v súčasnosti neraz bolestivý, napriek tomu túto oblasť čaká veľká budúcnosť.
Čo je moderné a čo konzervatívne
Prof. ThDr. Igor Kišš, dekan EBF UK zdôraznil, že vo vyspelých západoeurópskych krajinách sa otázky vzťahu vedy a viery už dlhodobo riešia na pôde mnohých konferencií. Za hlavný cieľ medzinárodného podujatia označil rozprúdenie diskusie v bývalých postkomunistických krajinách: „V časoch komunizmu musela mať veda striktne ateistický charakter a bola postavená do ostrého protikladu s vierou. Zmena nastala, keď špičkoví svetoví vedci v dôsledku moderných vedeckých objavov vyslovili presvedčenie, že za týmto svetom musí stáť vyššia inteligentná bytosť, ktorú síce nepoznáme, ale jej šľapaje sú vo svete badateľné,“ povedal.
Uviedol, že na konferencii sa stretli konzervatívne a moderné názory na vzťah vedy a viery. Aj keď sa vedci s fundamentálnymi postojmi snažia Bibliu aplikovať na vedu, konferencia poukázala na to, že Biblia je ovplyvnená dobovým svetovým názorom. Moderná veda však môže vysvetliť mnohé nejasnosti v teológii a novodobé vedecké poznatky sú schopné novým spôsobom objasniť mnohé náboženské názory.
Autor: EMÍLIA KMECOVÁ
