Aj keď severná veža dostala zásah ako prvá, spadla až po južnej veži. Podľa Quintiereho je to dôkazom, že zohrala rozhodujúcu úlohu hrubšia protipožiarna izolácia jej konštrukcie na vrchných poschodiach. FOTO - ARCHÍV
„Verejnosť mala skreslené, chybné a neúplné informácie o príčinách pádu dvojičiek Svetového obchodného centra po teroristickom útoku,“ tvrdí Jim Quintiere z University of Maryland v College Parku v e-maile, ktorý rozoslal americkým protipožiarnym expertom. Americký National Institute of Standards and Technology (NIST), ktorý pripravuje o kolapse dvojičiek záverečnú správu, bude jeho kontroverznú teóriu čoskoro overovať.
Mohla oceľová konštrukcia dvojičiek naozaj prežiť teroristický útok? Najmä tí, ktorých sa táto katastrofa priamo dotkla, chcú poznať pravdu. FOTO - ARCHÍV
Quintiere dospel k záveru, že ak by hrúbka protipožiarnej izolácie oceľovej konštrukcie bola aspoň 50 mm, veže by boli vydržali po útoku stáť dlhšie, a možno nemuseli vôbec spadnúť. Napísal o tom New Scientist.
Prečo severná veža spadla až po južnej
Až doteraz sa všeobecne prijímala verzia, že pád dvojičiek zapríčinilo roztavenie oceľovej konštrukcie po tom, čo bola zničená jej protipožiarna izolácia. Podľa Quintierovej teórie však hlavný problém nespočíva v zničení izolácie výbuchom lietadiel, ale v jej nedostatočnej hrúbke. Argumentuje tým, že južná veža spadla ako prvá, aj keď dostala zásah až po severnej. Spadla skôr preto, že protipožiarna izolácia na jej horných poschodiach bola v porovnaní s niektorými časťami severnej veže iba polovičná (mala 19 mm).
Nikto nepochybuje, že výbuch po náraze lietadiel zabil veľa ľudí a nasledujúci požiar spôsobil kolaps budov, hovorí Quintiere. Keby však obe veže mali izoláciu aspoň 50 milimetrov, nemuseli podľa neho vôbec spadnúť.
Frank Lombardi, hlavný inžinier newyorského vlastníka dvojičiek, tvrdí, že hrúbka izolácie nebola podstatná, lebo výbuch ju prakticky zničil, a konštrukcia budov nemala najmenšiu šancu prežiť ohnivé peklo. Tento pohľad podporuje aj Gene Corley, ktorý viedol oficiálne vyšetrovanie Federal Emergency Management Agency (FEMA) v uplynulom roku.
Výsledky vyšetrovania však Quintiereho nepresvedčili a stále si myslí, že dôsledky rozdielnej hrúbky izolácie museli byť obrovské. Spolu s univerzitným kolegom Marinom di Marzom a Rachel Beckerovou z Institute of Technology v Haife vypočítali, že keby bola izolácia budov výbuchom naozaj zničená, nechránená konštrukcia by mohla odolávať požiaru maximálne 10-15 minút.
Výsledky publikovali v odbornom časopise Fire Safety Journal. V skutočnosti však južná veža spadla za 56 a severná za 103 minút, čo je podľa Quintiera dôkazom, že izolácia zostala na mnohých miestach neporušená.
„Fakt, že budovy stáli tak dlho v takom stupni poškodenia, je podivuhodný,“ tvrdí Quintiere. „Vyšetrovatelia z FEMA sa na to mali pozrieť pozornejšie.“
Prečo mali rozdielnu izoláciu
Shyam Sunder, vedúci vyšetrovateľ z NIST, pre New Scientist povedal, že jeho tím sa zameria najmä na príčiny rôznej hrúbky izolácie v dvojičkách. Keď ich začiatkom sedemdesiatych rokov postavili, hrúbka izolácie bola iba 19 mm. V roku 1996 Lombardi odporučil, aby sa táto hrúbka zdvojnásobila. Urobil tak na základe otázky dodávateľa, akú izoláciu treba na ochranu podlahových trámov pred dvojhodinovým požiarom, aby bola v súlade s newyorským stavebným kódexom. Hrubšiu izoláciu však do 11. septembra stihli dať len na necelú tretinu konštrukcie severnej veže.
Potvrdenie zatiaľ kontroverznej teórie by mohlo priviesť aj k zmenám stavebných noriem. NIST totiž musí predložiť záverečnú správu o kolapse dvojičiek a navrhnúť zmeny, ak to uzná za potrebné. Quintierove analýzy v každom prípade vyvolávajú zamyslenie nad bezpečnosťou budov stavaných podľa rovnakých štandardov ako boli dvojičky.
Quintiereho podporujú rodiny, ktorých príbuzní 11. septembra zahynuli. Sally Regenhardová, matka jedného z mŕtvych požiarnikov, povedala:
„Doteraz nepoznáme pravdu. Najmä ľudia, ktorých sa katastrofa priamo dotkla, však na to majú právo.“
Autor: ač
