;) |
Na by sme si mali nie sú je aj - Post cíti k akoby ale mne sa skôr že všetko k jednoduchosti a adventúry sú zložité, takže to nevyhovuje všeobecnému obecenstvu, ktoré zaujme najprv grafika a keď to má nádherné efekty, tak sa to dá aj hrať. Čo som chcel týmto dlhým súvetím naznačiť? Nič konkrétne, ide len o povzdych nad deformáciou hier v rámci umenia.
Srdcom každej adventúry je príbeh, ktorý musí byť dostatočne prepracovaný a musí vás udržať pri bedni. Prirovnal by som to k filmu. Ak má filmík slabú story, prestávate ho vnímať a pokukujete radšej po stehne vašej susedky. Nemyslím tým žiadny „prepracovaný“ scénar typu Beverly Hills 90210, ale príbeh, ktorý vám načrtne základnú myšlienku, ktorá sa postupne rozmotáva ako klbko. Hlavným hrdinom dnešného príbehu je Gus MacPherson. Neviem, akých mal tento chudák rodičov, ale keby sa na mne mali moji „tvorcovia“ vyzúriť, tak určite nie menom. Gus? Čo to preboha je? To však nie je dôležité. Gus je Amík, ktorý sa rozhodol pricestovať do Paríža, kde maľuje obrazy a je mu vlastne hrozne fajn, až kým ho ráno nenavštívi dostatočne príťažlivá žena, ktorá ho požiada o pomoc. Musíte uznať sami, že ak vás pekná žienka žiada o pomoc, tak sa nevraví nie a preto aj Gus súhlasí s jej ponukou a začne pracovať na jednom prípade. S podobnými vecami už tento chlapík mal skúsenosti v Amerike, tak by sa mohlo zdať, že to zvládne ľavou zadnou. Lenže netešte sa, lebo v roku 1925 (teda rok, v ktorom sa príbeh odohráva) nebolo všetko tak jednoduché ako nám to ukazuje „Volker Teksas Rendžer“. Základná myšlienka spočíva v objasnení vraždy jedného manželského páru, ktorého priezvisko nie je podstatné, lebo v priebehu hry sa dozviete, že sa volali úplne inak a vzápätí nájdete stopu, ktorá zruší aj ich ďalšie meno. Cartman by to okomentoval slovami: "Moje mama je muj táta?" Lenže kruté zistenie identity nie je až také dôležité. Manželov nájdu v nelichotivej pozícií - v posteli. Nebolo by to až také zlé, keby nemali svoje hlavy vo svojich rukách a to myslím doslova. Takže sa vrhnete do vyšetrovania a pote hnev niektorých postáv, ktoré pri vyslovení slovného spojenia súkromný detektív prevracajú očami a začnú sa k vám správať, vám chceli vyškriabať oči. Obidve, a to od nich nie je pekné. Policajti sa nad vami tiež len pousmejú a začínate pátrať na vlastnú päsť.
Zbierate predmety ako v každej dobrej adventúrke, rozprávate sa ako ako v každej dobrej adventúrke, používate predmety na správnych miestach ako v každej dobrej adventúrke, zbierate dôkazy a vytvárate si vlastné profily ako v každej dobrej adventúrke... proste to vyzerá na dobrú adventúrku. Lenže príbeh sa začne zamotávať a keby som bol sviňa, tak vám prezradím, že ani tá kočka, ktorá vám zverila prípad nie je tá kočka, za ktorú sa vydáva, ale na to si zvyknete. Vidíte, som sviňa. A príbeh pokračuje ďalej a vy sa dokonca prevtelíte do inej postavy (do ktorej to vám už neprezradím), ktorá vám formou rozprávania prezradí svoj príbeh. Takže sa dočkáte ďalšieho oživenia v hre. Záver príbehu je priemerným vyvrcholením a na internete som sa dočítal, že hra má tri rôzne konce. Ja som natrafil na dva.
Ná záver dodám, že to celé ovládate ako v hre Atlantis. Všetko vidíte z vlastného pohľadu, môžete sa okolo seba obzerať do všetkých možných uhlov a ak sa dá niekam ísť, prípadne je nejaký predmet aktívny, tak sa kurzor zmení a vy viete, že TU sa dá a hlavne MUSÍ niečo spraviť. Dúfam, že sa mi podarilo nažhaviť vás na hru, ale budem vás musieť trošku schladiť, lebo nie čo sa blyští je zlato (musel som si odpustiť svoje obľúbené parafrázovanie s výkalmi, lebo sa mi to zdalo nevhodné).
;) | ;) | ;) | ;) |
Grafika: 8 / 10
Ako som už vyššie spomínal hra je pekne "tridé", takže graficky hra určite zaujme. Postavy sú vymodelované precízne a detailne, čo vo mne vzbudzovalo proces reálneho zobrazenia, čo sa musí rátať ako jednoznačný klad. Keď narazíte na akciu, ktorá vyvolá animáciu, tak sa môžete začať celkom tešiť. Animácie by som rozdelil na 3 druhy. Prvé sú skoro filmové a sú spracované formou flashbackov, teda záblesk a statický obrázok, znovu záblesk a statický obrázok, čo nám vytvára výbornú atmosféru a výborne sa to hodí do hry. Je trošku na škodu, že ich je v hre len zoprár - asi štyri. Druhý druh animácií je v hernom engine a sú výborne vyrenderované. Môžete si ich všetky pozrieť z menu, čo poteší - teda ak sa vám nejaká animácia obzvlášť páčila, ale ja som takú medzi nimi nenašiel. Ale do hry to pasuje výborne. A posledným druhom sú animácie, ktoré vykonávajú herné postavičky behom hrania. Je síce pravda, že prostredie aspoň nie je statické a niečo sa tám hýbe, ale týchto animácií je hrozne málo a keď si Gus po stýkrát popravoval brejle (Inak pekný šmejd, lebo v jednej animácií sa pohľad natočil tak, že ste videli aj cez jeho okuliare a obraz za nimi sa nezmenil oproti normálnemu a preto ich asi Gus nosil len kôli imidžu, ale to už do hry fakt moc rýpem.), začne vám to liezť na nervy. Tu stačilo trošku zapracovať a bol by som zdvihol hodnotenie o pol hviezdičky. Občas výpadne textúra alebo sa mení v sekundových intervaloch, čo nie je moc pekné a patch by to mohol napraviť (Napríklad hra mi spadla pri použití alt + TAB alebo po skončení hry išla animácia a potom len blik a skok do obľúbeného Windowsu.). Poznámka na záver: v hre nájdete aj obraz od Hieronymusa Boscha, čím si grafika získala moje sympatie.
Na slušné hranie vám stačí P2 okolo 500 MHz a 64Mb Ramky. Ja som to hral na 700vke a hra mi ani raz necukla, takže hardwarové nároky nie sú také krvavé, ako by sa z obrázkov mohlo zdať.
Interface: 7 / 10
Úvodné menu je prehľadné a každý, kto rozpozná položky New Game, Load Game atď. sa v ňom bude vyznať. Ovládanie hry som načrtol už v opisnej časti, tak to len zhrniem - stačí vám myška. Inventár sa vám vysunie po stlačení pravého myšítka, kde sa nachádza aj menu. Problémom inventáru je jeho malá kapacita zobrazenia predmetov. Úschovňa predmetov je navyše aj čká a napríklad fotoaparát sa mi vôbec nezdal ako foťák, ale to je možno chyba u mňa. No, ale vráťme sa k tým predmetom. Do prvého pohľadu sa vám zmestí, nech nežeriem, 6 predmetov a ak sa chcete dostať k inému, musíte klikať na šípku vpravo alebo vľavo, čo pri 30 predmetoch nie je príjemná činnosť. Treba však spomenúť, že v inventári neexistujú hranice, takže ak sa dostanete na „ľavý koniec“, automaticky vás to hodí na „pravý koniec“, takže ak vás baví len tak si klikať, uklikáte sa k smrti.
Ak sa dostanete k rozhovoru, na spodku obrazovky sa vám vysunie menu, kde vyberáte konkrétne pokračovanie dialógu. Nevýhodou je, že nevidíte všetky vaše reakcie na obrazovke, ale sú zoradené jednotlivo v záložkách s otáznikom, čo mi trošku robilo problémy, ak som mohol položiť desať otázok a keď som si pozeral poslednú, už som nevedel aká bola prvá.
Hrateľnosť: 5 / 10
A teraz sa dostávame k jadru veci. Ešte raz pripomeniem, že adventúry mám rád a spolu s RPGčkami ich považujem za najlepší herný žáner. Mortem však nemalo takú hrateľnosť, ako by som očakával. Je sice pravda, že príbeh to má zaújimavý, ale nachádza sa tu zopár ale, ktoré to celé pokazili. Poviem len tie dôležité, takže nebudete smútiť až tak dlho.
Hra je dosť ťažká. Všetci tvrdili, že je krátka, ale s návodom v ruke to fakt odohráte behom jedného dňa.
Rozhovory sa nedajú odkliknúť. Nevyzerá to sice ako žiadny veľký problém, ale postavičky sa vykecávajú HROZNE dlho. A keď beháte po miestach a zisťujete, či vám nejaká postava nepovie niečo nové, tak to je horor. Vaša postavička si povie svoju repliku, druhá mu odpovie a hrozne to zdržuje. Hra obsahuje aj titulky, takže ak si prečítate, čo vaša postavička chce povedat, (Čo je jasné, lebo keď si vyberáte odpoveď, vidíte, čo poviete) čítate si to ešte raz a ešte raz. Potom odpovedá oná postava a… a ono sa to hrozne vlečie. Nikdy by som nepovedal, že sa budem nudiť pri rozhovoroch, ale niekedy som to už len odklikával a pozeral sa na hodinky. Celá hra je postavená na dialógoch, ale je to nudné aj vďaka nim (viď ďalej vo zvukoch). Lial som do seba kávu, aby som sa udržal pri živote a aj sa mi to darilo, ale nechcel by som to zažiť ešte raz. Navyše príbeh negraduje, ale sa vyvíja po kúskoch a aj tie nie sú dostatočne výrazné. Ani som nemal radosť z dohrania hry, lebo bol nudný!!! Tvorcovia sa snažili vymyslieť dobrý príbeh, len to stále naťahovali a zabudli na dôležité dejové zvraty.
To boli zápory hrateľnosti a potom vás čaká už len klasické puclíkovanie, ale je to trošku pohnojené tromi ale.
Multiplayer
Hra neobsahuje multiplayer.
Zvukové efekty: 5 / 10
Hra je nudná a môžu za to aj zvuky, respektíve dialógy. To, že sa spustí zvuk ak otáčate kolieskom na knihe, tak to je jasné a beriem to ako samozrejmosť. Všetky zvuky sú vo výbornej zvukovej kvalite, ale je nám to na nič, keď ľuďom, ktorí nadabovali túto hru by som za ich výkon nedal ani ohlodanú kosť. Všetci rozprávajú stále rovnako monotónne, hoci kecajú o vražde. Nepostrehol som, že by sa niekomu výraznejšie zmenilo zafarbenie hlasu (trošku u inšpektora, ale ten bol hnusný, tak sa neráta;) pri rozhovoroch. Celé tomu dáva tŕňovú korunu samotný hlavný hrdina, ktorý by sa skôr hodil do predčítavania večerných príbehov na Slovenskom Rozhlase.
Hudba: 6 / 10
Hudba je na tom o niečo lepšie ako zvuky, ale nie je to zase ani nič „kulervoucí“. Každá budova má vlastnú melódiu, ktorá je celkom fajn, ale opakuje sa stále dokola, takže ja som stlmil repráky a len som tak trošku počul, že niečo tam hrá. Ale hudba v animáciách nemá chybu a len kôli tomu sa oplatilo znovu zvýšiť volume na bedničkách. Jednotlivé štýly sa hodia k miestam, kde znejú, takže v bare vám vyhráva klasická pohodová jazzová (či aká) hudbička. Lenže nie je nijak výrazná a počúvať to dokolečka dokola?
Inteligencia & obtiažnosť: 5 / 10
Vašu inteligenciu sa neodvážim posudzovať, tak sa hneď vrhnem na popis obtiažnosti hry. Niečo som načrtol už v hrateľnosti, tak si to teraz vypijeme… a do dna. Ja vám rozpoviem svoj prvý zákys, ktorý sa dal vyriešiť len reštartovaním hry. Po nájdení piatich rozdielov medzi originálom a kópiou obrazu (výborný puclík) som dostal zlodejský vercajk na „odomknutie“ dverí. Tak som nelenil a použil ho (po dlhom zisťovaní, ako to vôbec pracuje) na dvere, ktoré boli uzamknuté v hoteli, lebo v tej izbe sa odohrala vražda. Natešený som si poobzeral krv po stenách a ne po pár rozhovorch sa mi odomkla nová lokácie, v ktorej boli dvere a tie som mal otvoriť pomocou paklúčov, ale tie som už použil a ďalšie som nevedel získať. Behal som všade a skúšal nájsť riešenie, ale nič. Lenže NIKTO nepovedal, že tie prvé dvere nemám otvárať. sledoval nutný rešart hry. Druhý problém je s niektorými puclíkmi. Nenávidím tzv. pixel hunting (predmety o veľkosti pár pixelov a vy ich MUSÍTE nájsť, inak vás hra nepustí ďalej) a pri jednom obraze to je dovedené do úplnej absurdnosti, lebo ho musíte celý PODROBNE a POMALY prešmejdiť a ak sa vám podarí natrafiť na správny pixel, nájdete buď písmeno alebo kus haluze, z ktorých vytvoríte obrázok a názov. Ono na to potrebujete svičku, s ktorou akože hľadáte obrázky, ktoré nie sú viditeľné voľným okom, ale len pod prudkým svetlom. Ďakujem páni, ale mal som chuť niekoho skopať do kocky. Obtiažnosť je daná aj debilným inšpektorom, u ktorého musíte dať bacha, čo mu poviete. Všetko musí do seba zapadať, čo je niekedy ťažké odhadnúť. Musím spomenúť aj ďalšie problémy s „logickými“ hádankami. Magický štvorec viem vyriešiť, ale nevedel som, že výsledok z neho použijem spolu s obrázkami nad dverami, ktoré charakterizujú obrazce na skúmavkách, v ktorých rôzne farby prášku. Takže ak neviete, čo je to magický štvorec, tak neviete aké množstvo máte nasypať do skúmavky. Ak nemáte základy filozofie, tak neviete obrazce z dverí priradiť k obrazcom na skúmavkých a magickom štvorci a potom neviete, čoho tam máte koľko nasypať a počet možných kombinácií je veľký. Preto som aj ja občas pozrel do návodu, lebo zrovna TOTO by ma nenapadlo. A rada na záver: pozerajte dátumy (všetky!!!) pod obrazmi, lebo ich budete potrebovať...
;) | ;) | ;) | ;) |
Záverečné hodnotenie: 7 / 10
Nech je priemer všetkých hodnotení akýkoľvek, dávam 3 a pol. Je to preto, že je to adventúra a tých nie je na trhu až tak veľa. Nie je to ani hra zlá, ale má svoje chybičky krásy, ktoré vám jasne povedia, tu Syberia, The Longest Journey, prípadne ak túžite po 3D, tak tu máme geniálneho Gabriel Knighta 3D (tomu som dal možno aj hodnotenie maximálne) a chystá sa tretie pokračova Broken Swordu. Ak vás adventúry bavia a máte už dohrané vyššie spomenuté vydané hry, ta to súste, budete baviť, zábava to nebude plnohodnotná.
