WASHINGTON. V dôsledku znečistenia ovzdušia zomrie každoročne až 3,3 milióna ľudí. Uviedli to v stredu v spoločnej štúdii vedci z Nemecka, Cypru, Saudskej Arábie a americkej Harvardovej univerzity. Súčasťou ich práce je tiež prekvapivé odhalenie, že veľkú úlohu pri tvorbe smogu a sadzí zohráva aj poľnohospodárstvo.
Vedci vo svojej práci, publikovanej v odbornom časopise Nature, priniesli dosiaľ najpodrobnejšie odhady ohľadne príčin znečistenia ovzdušia. Štúdia zároveň odhaduje, že ak nedôjde v tejto veci k nijakým zmenám, počet úmrtí sa do roku 2050 dokonca zdvojnásobí: vyšplhá sa teda na 6,6 milióna ročne.
Viac ako infekčné choroby
Vo vedeckej štúdii sa nachádza viacero štatistík a modelov. Podľa jedného z jej hlavných autorov, Josa Lelievelda z Chemického inštitútu Maxa Plancka v Nemecku, tvoria až tri štvrtiny všetkých z týchto úmrtí mŕtvice a srdcové infarkty.
Podľa profesora environmentálnych vied z Univerzity v Severnej Kalifornii Jasona Westa, ktorý sa do štúdie nezapojil, avšak nadšene ju prijal, má znečistenie ovzdušia na svedomí až šesť percent zo všetkých úmrtí vo svete. Lelieveld uviedol, že znečistenie usmrtí viac osôb než infekčné choroby ako HIV či malária dohromady.
Najviac - 1,4 milióna - úmrtí ročne, zapríčinených znečisteným ovzduším, zaznamenáva spomedzi všetkých krajín Čína. Nasleduje India so 645-tisíc a Pakistan so 110-tisíc obeťami ročne. Spojené štáty, kde v roku 2010 umrelo z týchto dôvodov 54 950 ľudí, sa v štatistike umiestnili na siedmom mieste, pričom neobvyklým zistením bolo, že až 16 221 z obetí malo na svedomí poľnohospodárstvo a len o málo viac, a síce 16 929 úmrtí, nepriamo zapríčinili elektrárne.
Práve poľnohospodárstvo bolo zároveň hlavnou príčinou úmrtí v rámci znečisteného ovzdušia na severovýchode Spojených štátov, v Európe, Rusku, Japonsku a Južnej Kórei, pričom celosvetovo sa umiestnilo na druhej priečke. Podľa údajov publikovaných vedcami zapríčinilo poľnohospodárstvo až 664 100 úmrtí, čo prekonal už len počet približne milióna úmrtí spôsobených domácim vykurovaním a varením pomocou dreva a biopalív v rozvojových krajinách.
Nebezpečný čpavok môže pútať pozornosť
Lelieveld uvádza, že problémom, ktorý vzniká pri obrábaní pôdy a chove úžitkových zvierat, je čpavok. Vzniká z hnojiva a živočíšneho odpadu, pričom sa následne sa so sulfátmi z uhoľných baní a dusičnanmi z automobilov, a vytvoria sa tak sadze, ktoré sú "veľkými zabijakmi".
Napríklad v Londýne podľa vedca trvá určitú dobu, kým sa znečistenie spôsobené dopravou zmení na sadze a premieša s čpavkom, pričom následne túto zmes vietor odveje do ďalšieho mesta. Lelieveld sa tiež domnieva, že doprava je spolu s elektrárňami najväčšou príčinou vzniku smogu a sadzí.
Poľnohospodárske emisie sú síce čoraz závažnejším problémom, nie sú však dostatočne regulované. Vzniknutý čpavok by pritom bolo možné výrazne obmedziť za pomerne nízke finančné náklady, dodal odborník Allen Robinson, ktorý nepatrí k autorom štúdie. Domnieva sa však, že práve ona by mohla k tejto téme prilákať väčšiu pozornosť.
