JOHANNESBURG, BRATISLAVA. Do tej diery v skalnatej stene sa Lee Berger nezmestil. Kúsok za dvadsaťcentimetrovou medzerou asi päťdesiat kilometrov od juhoafrického Johannesburgu sa pritom nachádzala jaskyňa, ktorá mohla ukrývať poklad. Presnejšie, poklad určený paleoatropológom.
Bol rok 2013 a zvyčajný Bergerov vedecký tím odkrýval nálezisko na inom mieste. Vedec známy svojou otvorenosťou a trochu excentrickým prístupom k vede preto urobil jednoduchú vec: na sociálne siete ako Facebook a Twitter umiestnil zvláštnu výzvu.
V juhoafrickom jaskynnom systéme Rising Star objavili 1550 fosílií nového druhu človeka.
Nálezy patrili 15 jedincom: od dospelých až po deti.
Dospelý jedinec vážil 40 až 55 kilogramov, meral zhruba jeden a pol metra.
Mal takmer modernú lebku a niektoré zuby, zároveň však primitívny a malý mozog.
Ruka zvládla uchopovať nástroje, prsty boli uspôsobené na šplhanie po stromoch.
Hovoril v nej, že hľadá drobných a malých špecializovaných jaskyniarov s vynikajúcimi znalosťami z archeológie a skúsenosťami z odkrývania fosílií.
„Ja som nemal fyziologické predpoklady, aby som sa do toho systému vôbec niekedy dostal,“ spomína pre magazín Nature výskumník.
Šestica dobrovoľníkov napokon prešla uzučkým vchodom a začala skúmať komoru ležiacu asi dvanásť metrov pod povrchom zeme. Výsledky napokon prekvapili nielen Bergera, ale pravdepodobne spôsobia drobnú revolúciu v celom našom chápaní evolúcie človeka.
Vedci totiž objavili viac ako 1500 rôznych dávnych pozostatkov, ktoré patrili pätnástim jedincom jediného druhu. Ten druh bol síce ľudský, ale dosiaľ ho nikdy nikto nevidel.
Nový pračlovek z nášho evolučného stromu dostal meno Homo naledi. Označenie „naledi“ znamená hviezda v miestnom jazyku sotho.
Odlišné od všetkého
Predkovia ľudí sa od línie spoločnej s našimi najbližšími zvieracími príbuznými – šimpanzmi - oddelili niekedy pred siedmimi až piatimi miliónmi rokov. Vtedy ešte žil tvor, ktorého sme mali spoločného.
Od tohto okamihu sa však človečí rodokmeň zamotáva. Milióny rokov ďaleko v našej minulosti žili rôzni prapraľudia, ktorí sa čiastočne ponášali na vyššie primáty a čiastočne na dnešných ľudí.
Po takýchto dávnych australopitékoch však prišli sofistikovanejšie druhy, ktoré už spadajú do nášho rodu Homo. Človek zručný sa objavil pred viac ako dvoma miliónmi rokov, o moderných ľuďoch dnešného typu hovoríme pri jedincoch zo zhruba posledných dvestotisíc rokov.
Teraz však tento obraz komplikuje ešte aj nový Homo naledi, zverejnený v odbornom magazíne eLife. Problémom je, že výskumníci dosiaľ netušia, kedy presne žil.