Máme najdrahší internet z vyspelých krajín, zdražujeme ďalej

Obyvatelia Slovenska vzhľadom na svoje mzdy platia za pripojenie na internet najviac zo všetkých tridsiatich krajín OECD. Od nedele bude pritom internet na Slovensku ešte o niečo drahší. Za hodinu nočného surfovania zaplatia užívatelia 24 Sk, čo je o štyri koruny viac, než doteraz. Výrazne sa zvýši cena za pripojenie cez ISDN a následkom zavedenia poplatku za spojenie podstatne zdražejú aj krátke pripojenia na stiahnutie elektronickej pošty.

Slovensko v protismere

Slovenské telekomunikácie vysvetľujú zdraženie ako „vyrovnávanie cien s okolitými štátmi“. V skutočnosti však Slovensko stále kráča v protismere vývoja celej Európy, kde ceny klesajú. Vysoké ceny ovplyvňujú najmä počet pripojených domácností: na Slovensku majú prístup na internet 2 - 3 percentá z nich, v Európskej únii je to 28 %. Rozdiel je výrazný aj v porovnaní s najzaostalejším Gréckom, kde má pripojenie 12 % domácností.

Od Lisabonského samitu Európska únia považuje rozvoj informačnej spoločnosti za jednu zo svojich priorít a znižovanie cien za prístup k internetu výslovne menuje medzi hlavnými úlohami pre svoje členské štáty. Len za obdobie od marca do septembra minulého roku klesli podľa údajov OECD v krajinách európskej pätnástky náklady na pripojenie v silnej prevádzke o 23 percent - v Belgicku, Dánsku, Veľkej Británii či Portugalsku to bolo až o 40 percent. Vďaka štvrtinovému zlacneniu hovorov mimo špičky sa podarilo napríklad zaostávajúcemu Portugalsku predbehnúť susedné Španielsko, kde naopak cena naopak stúpla asi o dve percentá. Cena pripojenia v silnej aj v slabej prevádzke sa minulý rok zvýšila len v jedinej krajine EÚ, v Taliansku.

Čarovanie s číslami

Motív zdraženia telefónnych poplatkov a tým aj internetu je zrejmý: hlavný akcionár Slovenských telekomunikácií Deutsche Telekom nie je spokojný s finančnými výsledkami podniku a požaduje vyššie výnosy. Telekomunikácie sa však rozhodli dokázať nemožné - presvedčiť svojich zákazníkov, že zdraženie je v skutočnosti „zvýhodnením tarifikovania“.

Ako vyplýva z nášho grafu, pri zohľadnení životnej úrovne má dnes Slovensko zďaleka najdrahší internet spomedzi všetkých krajín OECD a výrazne predstihuje dokonca aj Poľsko, Maďarsko a Česko. Telekomunikácie však tvrdia, že ceny sú porovnateľné: ignorujú totiž rozdielnu výšku miezd a pre porovnanie si vyberajú len tie časy, v ktorých je rozdiel menší. Surfisti si však dokážu vytvoriť vlastné porovnania: napríklad za 30 minút surfovania medzi piatou a šiestou hodinou poobede zaplatí Slovák 31,50 Sk a Čech len 15,60 Kč.

Súčasťou dezinformačnej stratégie Telekomunikácií je aj uvádzanie cien zásadne bez DPH, dokonca aj pre služby určené výhradne pre domácich užívateľov, ktorí musia DPH vždy zaplatiť. Opticky sa tak cenový rozdiel medzi Slovenskom a Českom znižuje.

Vedúci odboru online služieb Peter Kočiško zasa v internetovej diskusii vyhlásil, že zmena ceny impulzu z 2,50 na 1,50 je „v podstate o polovicu“. Zároveň povedal, že „zmena ceny impulzu zákonite musela viesť k úpravám kadencii impulzov“, čo vyvoláva dojem, akoby vonkajšia sila prinútila telekomunikácie zlacnieť impulz a firma sa potom len prispôsobila a impulz skrátila, pričom je konečná cena len zhodou okolností vyššia.

Na telekomunikácie môžu mať ťažké srdce nielen užívatelia, ale najmä internetoví provideri. Ich zákazníci pripájajúci sa na internet totiž prinášajú telekomunikáciám každý mesiac tržby vo výške desiatok miliónov korún - o tento zisk sa však telekom zatiaľ odmieta deliť. Aj v Čechách je pritom deľba ziskov už dlhší čas samozrejmosťou.

Proti zvýšeniu telekomunikačných poplatkov už podala Asociácia poskytovateľov internetu sťažnosť na Telekomunikačnom úrade. Ten však zvyšovanie cien vopred povoľuje a najmä - rozvoj internetu medzi jeho úlohy nepatrí, podobne ako nemusí dostupnosť nových technológií zaujímať ani telekomunikácie. K podpore rozvoja informačnej spoločnosti sa zaviazala len vláda.

Náklady na pripojenie na internet v silnej prevádzke prepočítané na paritu kúpnej sily Údaje pre Slovensko a Česko vyjadrujú stav po 1. 7. 2001, údaje pre ostatné krajiny sú z roku 2000.
Zdroj: OECD, telecom.sk - GRAF - SME

Spojené štáty 22
Francúzsko 36
Kanada 37
Dánsko 37
Fínsko 37,5
Mexiko 38
Taliansko 39
Japonsko 40,5
Nemecko 41
Grécko 44
Veľká Británia 57
Turecko 57
Rakúsko 58
Španielsko 61
Portugalsko 62
Belgicko 68
Poľsko 103
Maďarsko 130
Česko 141
SLOVENSKO 160