BOSTON, BRATISLAVA. Z cievky sa odvíja vlákno a tenučká tryska vytláča roztopený plast, aby vrstvením vyrobila podľa výkresov z počítača hmatateľný objekt. Taký je svet domácich hobby tlačiarní, ktoré získali schopnosť priestorovej 3D tlače.
Vývojári z Computer Science and Artificial Intelligence Laboratory, ktorý je súčasťou inštitútu MIT sa vydali odlišným smerom. V rámci svojho projektu Multifab vyvinuli tlačiareň, ktorá dokáže pracovať s desiatkov materiálov súčasne.
Pre tlač využíva tlačovú hlavu, ktorá sa v mnohom nelíši od tých, ktoré používame v atramentových tlačiarňach. Tá prostredníctvom miniatúrnych kvapôčok nanáša na podklad fotopolyméry, ktoré sa vytvrdzujú ultrafialovým žiarením. Nelíšia sa však iba farbou, ale aj svojimi vlastnosťami. Niektoré sú pevné, iné pružné, ďalšie sa po vytvrdení ponášajú na textíliu.
Výsledkom sú podľa magazínu Engadget štruktúry a materiály s vlastnosťami, aké nemožno napodobiť iným spôsobom výroby. V jedinom objekte je možné kombinovať rôzne druhy materiálov a to doslova na štrukturálnej úrovni. Gumový predmet má tak rôznu pružnosť a ohýbateľnosť v rôznych svojich častiach, inde pevné súčasti prechádzajú do pružných, či nepriehľadné sa stávajú priehľadnými.
Pri doterajších experimentoch sa podarilo vyrobiť optické vlákna, mikrošošovky, senzory i prvky elektronických obvodov.
Prednosťou nového tlačového systému je, že dokáže do tlače zakomponovať fyzické predmety, ktoré boli vyrobené iným výrobným procesom. Vďaka laserovému 3D skeneru vie tlačiareň vyhodnotiť polohu pridaných súčastí, aby ich zapojila do svojej tlače.
Tak vznikajú šošovky pre LEDky, alebo moduly, do ktorých sú zabudované procesory, kovové puzdrá, matice či dokonca funkčné prvky. Je to, akoby ste vzali do rúk napríklad z pracovného stola ceruzu a vytlačili si na ňu dekoratívny povrch, či tvarovaný krk pre pohodlnejšie uchopenie.
Vývojári sa snažia hľadať cestu k novému spôsobu využitiu tlačových technológií, kde by sa stali iba čiastkovým prvkom k tradičným výrobným postupom.
