Terapeutické klonovanie pomôže chorým

Klonované embryonálne kmeňové bunky by mohli v blízkej budúcnosti nahradiť opotrebované nervy, svaly, či tkanivá ľudského tela


Herec Christopher Reeve (vľavo) so senátorkou Diannou Feinsteinovou a senátorom Edwardom Kennedym tesne predtým, ako sa vlani v marci zúčastnil na rokovaní amerického výboru, ktorý skúma možné prínosy klonovania. Odvtedy, čo predstaviteľ filmového Supermana v roku 1995 ochrnul a je odkázaný na invalidný vozík, stal sa z neho vášnivý zástanca terapeutického klonovania. FOTO – REUTERS

 

 

 

Obrázok ukazuje postup terapeutického klonovania. Zo zrelého vajíčka sa odsaje genetický materiál a do neho sa vnesie jadro z bunky (alebo aj celá bunka) pacienta. Takto pripravený materiál sa inkubuje v špeciálnych podmienkach, ktoré vajíčko aktivujú a urýchľujú delenie. Približne za 24 hodín sa vajíčko rozdelí a vzniknuté bunky obsahujú iba genetický materiál z bunky pacienta. O 4–5 dní vznikne blastocysta, podobná dutému balóniku, ktorý tvorí asi sto buniek. Sú v ňom už kmeňové bunky. Tie sa po rozbití blastocysty nechajú vyrásť v laboratórnych miskách. Vzniknú tak rôzne kmeňové bunky: bunky pankreasu, krvotvorné bunky, bunky srdcovej svaloviny, neuróny a pečeňové bunky. Tie sa potom transplantujú späť do tela pacienta.

Klonovanie? To je na nič. Ja to neschvaľujem. Je to proti prírode. Treba to zakázať. Takéto a podobné odpovede zaznievali z obrazovky, keď reportér kládol ľuďom na bratislavskej ulici otázku, ktorá sa momentálne nosí. Jej bleskový účinok na určité časti našej sivej kôry možno porovnať azda len so slovami sex, peniaze alebo moc, ktoré fascinujú príslušníkov ľudskej rasy odvtedy, čo sa naučili rozprávať, čítať a žiť v spoločnosti.

Laickému názoru ľudí o nezmyselnosti klonovania sa však niet čo čudovať. Informačný šum, o ktorý sa postarali najmä nezodpovední vedeckí pomocníci jednej náboženskej sekty, spôsobil, že väčšina ľudí už má rečí o nejestvujúcich klonovaných deťoch tak akurát dosť. A od tohto znechutenia je už len krôčik k stotožneniu klonovania s diabolským úsilím o večný život alebo vytváraním armády bezduchých klonov, ktoré jedného dňa zašliapu do zeme celú ľudskú civilizáciu.

13. október 2001: zrod prvého ľudského klonu

„Boli to iba také maličké bodky, ktoré však obsahovali nesmierny prísľub. 13. októbra 2001 – po mesiacoch pokusov a omylov – sme prišli do nášho laboratória Pokročilých bunkových technológií (Advanced Cell Technology), aby sme sa pod mikroskopom pozreli na výsledok našej usilovnej práce. Predmetom nášho záujmu boli malé gulôčky deliacich sa buniek, ktoré sa nedali vidieť voľným okom. Tieto nedôležito vyzerajúce škvrny však boli pre nás nesmierne cenné. Podľa našich informácií to boli vôbec prvé ľudské embryá, ktoré vznikli technikou jadrovej transplantácie, čiže klonovaním.“

Takto opísali svoje pocity v českej verzii žurnálu Scientific American (január 2002) Jose B. Cibelli, Robert P. Lanza a Michael D. West, ktorí sa chceli podeliť o svoj vzrušujúci príbeh hľadania, čakania, nádejí a sklamaní. Redakcia uznávaného vedeckého žurnálu ho nazvala Príbehom stvoriteľov klonov.

Americkí vedci v článku nielen zrozumiteľne vysvetlili, ako a prečo začali klonovať ľudské embryá a v čom sú najväčšie problémy, ale predovšetkým zdôraznili, že treba jednoznačne rozlišovať medzi terapeutickým klonovaním na lekárske účely, a reprodukčným klonovaním.

Pri terapeutickom klonovaní by ľudské embryonálne kmeňové bunky mohli slúžiť ako náhrada chorých nervov, svalov či tkanív ľudského tela. Podľa autorov by to znamenalo „úsvit nového veku“ v medicíne, lebo by sa otvorila cesta na liečenie mnohých doteraz osudových chorôb (Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, cukrovky, roztrúsenej sklerózy, chorôb miechy a chrbtice, pečene, srdca, autoimunitných ochorení). Genetický materiál vypestovaný partogeneticky (z vlastných buniek pacienta) síce nebude úplne identický s pacientovým, ale aj tak by ho nemal po transplantácii imunitný systém príjemcu odmietnuť.

Reprodukčné klonovanie (čiže vznik novej ľudskej bytosti s identickou DNA, ako má darca) je zatiaľ rizikové nielen pre plod, ale aj pre matku. Cibelli, Lanza a West sú za to, aby sa najskôr vyriešili technické a predovšetkým etické otázky, spojené s reprodukčným klonovaním.

Ian Wilmuth, tvorca prvej klonovanej ovce Dolly z Roslin Institute v škótskom Edinburghu tiež považuje za podstatné rozlišovať medzi reprodukčným a terapeutickým klonovaním: „To prvé by som zakázal, to druhé sa týka nádejného lekárskeho využitia buniek zárodkov.“

Biskupi sú jednoznačne proti

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) v svojom stanovisku, vydanom pod dojmom údajného narodenia niekoľkých klonovaných detí, jednoznačne odsúdila metódu umelého počatia človeka klonovaním a žiadala jej bezpodmienečný zákaz.

Klonovanie podľa biskupov zásadným spôsobom odporuje dôstojnosti človeka, dobru jednotlivca i celého ľudstva a „predstavuje neprípustné zneužitie medicíny a vedeckého pokroku v biomedicínskych vedách“.

Podľa KBS každá ľudská bytosť od okamihu svojho počatia má právo na úplné rešpektovanie a ochranu svojho života, jeho nenarušiteľnosti, biologickej, duševnej a duchovnej identity a integrity, ako aj „na ochranu pred každým zneužitím a manipuláciou“.

Počatie človeka klonovaním by bolo hrubou manipuláciou a zneužitím, ktoré by negatívne zasiahlo daného jednotlivca už na samom úsvite jeho osobnej existencie. Znamenalo by tiež zničenie základných ľudských hodnôt a vzťahov, na ktorých stojí civilizácia, ako je rodina, rodičovstvo, pokrvnosť, národné a etnické spoločenstvo.

Odsúdenie a úplný zákaz klonovania treba chápať podľa KBS nie ako snahu brzdiť súčasný vedecký pokrok, ale ako ochranu samotnej vedy a ľudskej spoločnosti pred nezodpovedným zneužitím nových technických a technologických možností.

Nový druh biologickej entity

„Na rozdiel od embrya nie je klonovaný organizmus výsledkom oplodnenia vajíčka spermiou. Je to nový druh biologickej entity, ktorá nikdy predtým v prírode neexistovala. Aj keď má určitý potenciál vyvinúť sa až v ľudskú bytosť, táto kapacita je veľmi obmedzená… Tento útvar neobsahuje orgány, nedokáže myslieť alebo cítiť a nemá nijaké vlastnosti, charakteristické pre človeka… Dospeli sme k presvedčeniu, že jeho vlastnosti nebránia jeho využitiu pri práci, ktorá by mohla zachrániť životy mnohých detí aj dospelých.“

To je citát zo stanoviska etickej komisie, vedenej Ronaldom M. Greenom, riaditeľom Ústavu etiky na Darthmonthskej univerzite a predsedom dozornej rady pre etiku biotechnologickej spoločnosti Advanced Cell Technology v Massachusetts.

Povedané inak: Green a jeho spolupracovníci tvrdia, že blastocysta, veľká ako bodka v tejto vete, ešte neskrýva ľudskú bytosť, ale len jej potenciál. Na druhej strane veľa ďalších ľudí je presvedčených, že embryo už vo fáze blastocysty, ktorá sa ešte ani neusadila v stene maternice, je vyvíjajúcim sa človekom a má všetky práva, ktoré z toho vyplývajú. Človek nemá právo do tohto procesu zasahovať. Tým skôr, že podľa odporcov klonovania a využívania ľudských embryí existujú aj iné možnosti, ako nahrádzať choré ľudské bunky.

Rukavica, hodená do tváre prírody

Keď vedci vyvinú v laboratóriu zárodok embrya (Green navrhuje používať termín „aktivované vajíčko“), oživia tak vajíčko, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou zostalo neoplodnené. Keď zastavia jeho rast, nezničia ho, ale jeho bunky transplantujú do tela chorého človeka, kde sa budú ďalej vyvíjať a žiť v symbióze s organizmom hostiteľa. Trebárs tak, ako žijú v našich bunkách mitochondrie, ktoré boli kedysi baktériami. Kto sa dnes odváži tvrdiť, že sú mŕtve? Terapeutické klonovanie nie je v tomto smere proti prírode. Presne naopak, snaží sa pochopiť a využiť jeden z jej najväčších vynálezov.

Napriek tomu, alebo skôr práve preto, klonovanie je rukavicou hodenou do tváre prírody. Víťazov a porazených bude vyhlasovať až budúcnosť. Počkajme si na jej rozhodnutie. Dodajme však, že plošné zákazy klonovania, pripravované v mnohých európskych krajinách (momentálne vo Francúzsku, ale aj na Slovensku) môžu mať podobný bumerangový efekt ako zákazy potratov. Ak by sa klonovanie z verejnej a kontrolovateľnej sféry malo presunúť do šedej až čiernej zóny, z laboratórií odborníkov do rúk šarlatánov, nebol by to asi ten najlepší variant.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 395
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 842
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 734
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 977
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 962
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 133
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 014
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 680
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 337

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Na letiskách pýtajú mobil aj heslá. Ako sa brániť strate súkromia?

Američan musel na letisku colníkom prezradiť heslá, aj keď tam mal citlivé informácie z NASA.

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop