BRATISLAVA. Zapchatý nos, vysoké teploty a celková slabosť. S ochladzovaním počasia sa s chrípkou stretol pomaly každý. Hoci vakcíny proti nej existujú, doteraz sa sústredili iba na konkrétny kmeň ochorenia a nemuseli byť vždy účinné.
Vyzerá to tak, že konečne sa vedcom z dvoch na sebe nezávislých tímov podarilo vyvinúť vakcínu, ktorá bude pôsobiť plošne na všetky kmene chrípky a bude poskytovať úplnú ochranu.
„Je to naozaj prelomová technológia. Je potrebné na nej ešte pracovať, ale jasne sa ukazuje, že vývoj ide dobrým smerom,“ povedal imunológ Antonio Lanzavecchia zo švajčiarskeho Federálneho technologického inštitútu, ktorý nemá spojitosť ani s jedným výskumom, pre magazín Science.
Netrafia kmeň
V súčasnosti vedci proti chrípke bojujú tak, že predpovedajú kmene, ktoré v danom roku majú najväčšiu možnosť zasiahnuť populáciu. Na základe nich vyvíjajú vakcíny. Problém tejto metódy je nepresnosť a to, že sa môže presadiť kmeň vírusu, ktorý jednoducho neočakávali. Vtedy sú aktuálne očkovania úplne zbytočné.
Vakcíny sú založené na simulácii choroby v tele pomocou mŕtvych čiastočiek vírusu. Telo si voči nim začne tvoriť protilátky, ktoré sa aktivizujú v momente, kedy ho napadne skutočná choroba.
Dva vedecké tímy sa pokúsili tento problém vyriešiť zameraním sa na prasaciu chrípku H1N1. Tá ma dve hlavné časti – niečo ako hlavu, ktorá postupne mutuje a telo, ktoré zostáva rovnaké pri všetkých kmeňoch. Práve na tejto časti postavili tímy svoje vakcíny.
Má to však jeden háčik, akonáhle sa pri pokusoch separovalo iba telo vírusu, nedokázalo udržať svoju štruktúru a rozpadlo sa. Nebolo preto možné na základe neho vyrobiť vakcínu.
Sľubné testy na zvieratách
Každý z vedeckých tímov pristúpil k riešeniu problému inak. Prvý z nich použil mutáciu kmeňa a následne ho stabilizoval nanočasticami, uvádza časopis Nature Medicine. Druhá skupina vedcov použila kombinácie mutácií, ktoré napokon stačili na stabilizovanie kmeňa. Svoje zistenia publikovali v magazíne Science.
V oboch prípadoch boli vakcíny funkčné na myšiach. V ďalších testoch sa ukázali čiastočné ochranné účinky aj na fretkách, z ktorých sa nakazili a následne zomreli iba dve zo šiestich očkovaných v porovnaní so všetkými z kontrolnej nezaočkovanej skupiny. Pri testoch na opiciach nezahynula žiadna z nich, a zaočkované zvieratá mali slabší priebeh choroby.
„Testovacie vakcíny mali iný dizajn, ale výsledky boli veľmi podobné. Je to prvý krok, a bude zaujímavé, kam sa výskum posunie v budúcnosti,“ povedal biológ zo Scrippsovho výskumného inštitútu Ian Wilson.
