ZURICH, BRATISLAVA. Všetko sa to začalo so vznikom písma. Vďaka záznamom na hlinených tabuľkách, starým zvitkom pergamenu či knihám, ktoré prepisovali mnísi v kláštoroch, dnes vieme povedať, čo sa dialo na zemi v minulosti. Aspoň pokiaľ ide o informácie, ktoré zaznamenali.
Ak však po rokoch príde na pásky, diskety, či pevné disky, je iba malá šanca, že ponesú informácie bez poškodenia a ponúknu ich v podobe, ktorá bude použiteľná. Nie však kvôli zastaranosti média a faktu že staré počítače nebudú dostupné, ale pre samotný pominuteľný charakter zápisu.
Vedci na výročnom stretnutí American Chemical Society predviedli technológiu, ktorá môže byť inšpiráciou pre vývoj dokonalejších riešení. Pre uchovávanie dát využili DNA, ktorá je prirodzenou pamäťou genetických znakov živých organizmov. Do ustáleného chemického reťazca molekúl vpísali informáciu s dĺžkou 83 kilobajtov, ktorú následne uzavreli do kremíkovej kapsule.
Tú následne po dobu jedného týždňa zahrievali na teplotu 71 stupňov Celzia, aby simulovali prirodzené starnutie v priebehu 2000-ročného obdobia. Po tom, čo DNA z ochranného obalu vybrali, podarilo sa im bez chybičiek prečítať celý záznam.
DNA ukladá informácie vo forme chemických nukleotidov ACGT, ktoré sú zoskupované do dlhých reťazcov sekvencií a postupností. Tieto štyri stavy každej pamäťovej bunky možno využiť pre uloženie ľubovoľných informácií.
Hoci ide podľa magazínu Popular Science o nákladnú experimentálnu technológiu, môže sa v budúcnosti stať inšpiráciou pre archivovanie dát počítačových systémov.
Trvácnosť DNA je dokonale zdokumentovaná, prírodovedci na nej stavajú pri svojom výskume a dokumentovaní minulosti.
