BRATISLAVA. Vesmír v ktorom žijeme, pomaly umiera. Medzinárodný tím vedcov, ktorý pozoroval 200-tisíc rôznych galaxií, zistil, že vyžarujú o polovicu menej energie ako pred dvoma miliardami rokov.
Medzinárodné rádioastronomické výskumné centrum (ICRAR) v Austrálii analyzovalo 21 rôznych vlnových dĺžok od ultrafialového až po infračervené. Využili na to teleskopy v Južnom Walese a tri vesmírne teleskopy riadené NASA a ESA.
„Využili sme mnoho pozemných teleskopov s cieľom odmerať čo najviac energetických dĺžok 200-tisíc galaxií,“ povedal profesor Simon Driver z ICRAR, ktorý prezentoval výsledky výskumu pred valným zhromaždením Medzinárodnej astronomickej únie v Honolulu.
Produkujú menej energie
Vesmír vznikol približne pred 13,7 miliardami rokov. Ešte v prvej sekunde vznikol Higgsov bozón, ktorý dal hmotu zvyšným časticiam. Následne sa začali tvoriť protóny, neutróny a elektróny a začali sa spájať do prvých atómov. Vesmír mal v prvých sekundách milióny stupňov a postupným rozpínaním sa začal ochladzovať.
Po 400 miliónov rokoch od Veľkého tresku sa začínajú objavovať prvé hviezdy a ich rýchly nárast trval tri miliardy rokov. Odvtedy vesmír pomaly umiera. Hoci stále produkuje nové hviezdy, aj pribúdanie je pomalšie ako umieranie tých starých.
V praxi to znamená, že galaxie a hviezdy produkujú stále menej a menej energie. „Vesmír sa stáva stále temnejší,“ dodáva pre portál IFLScience.com Driver.
Teórie konca vesmíru
Netreba však robiť paniku. Existuje niekoľko teórií, ako vesmír napokon skončí a každá z nich mu predpovedá desiatky miliárd rokov.
Teória Veľkého kolapsu hovorí o tom, že rozpínanie zmení svoj smer a vesmír sa začne sťahovať späť do hustého, horúceho stavu. Naopak Veľké roztrhnutie počíta s nárastom tmavej energie. Povedie k roztrhnutiu gravitačných síl, ktoré držia pokope galaxie, hviezdne systémy a napokon prekoná aj elektromagnetickú silu držiacu pohromade molekuly a atómy.
Na základe súčasných vedeckých poznatkov je však najpravdepodobnejšie, že sa vesmír dostane do stavu Veľkého mrázu. Vesmír bude pokračovať vo svojom rozpínaní až do bodu, kedy približne o 100 biliónov rokov dohoria posledné hviezdy a o ďalšie bilióny rokov sa rozpadnú galaxie. Vo vesmíre sa budú pohybovať už iba fotóny, elektróny a pozitróny, ale aj tie budú veľmi osamotené.
Zem sa však tohto momentu nedočká, Slnko ju kvôli svojej expanzii a rastu teploty pohltí približne o päť až sedem miliárd rokov. Život, ak ešte bude existovať, však kvôli jeho teplote skončí približne o miliardu rokov.
