SME
Štvrtok, 9. júl, 2020 | Meniny má LujzaKrížovkyKrížovky

Niektoré farby nevidíme, lebo ich nevieme dobre pomenovať

Naši predkovia nemali pomenovanie pre modrú, nevedeli ju spoznať. (Otestuje sa na konci.)

Pre modrú farbu nemali naši predkovia pomenovanie.Pre modrú farbu nemali naši predkovia pomenovanie. (Zdroj: Cassi Saari/CC)

BRATISLAVA. Modrá, žltá, zelená, červená sú základné farby, ktoré vedia identifikovať naše oči a vyskladať z nich celé spektrum. Posledné vedecké výskumy ukazujú, že naše vnímanie farieb nie je stále, menilo sa počas histórie a v súčasnosti závisí od ročného obdobia.

Prečo teda vídime svet inak v zime ako v lete? Určite si poviete, veď to len kolobeh prírody robí svet iným. Vedci však teraz dokázali, že aj ľudia sa pozerajú na svet v priebehu roka inak.

Príčinou je, že tak ako sa menia ročné obdobia, mení sa aj naše vnímanie farieb. V zime sú dni tmavšie a šedšie, na jar a v lete naopak celý svet okolo nás žiari sýtou zelenou.

Vedci z Univerzity v Yorku vo Veľkej Británii zistili, že zmena vnímania spočíva v snahe mozgu vyrovnať sa s úrovňou sýtosti farieb počas jednotlivých ročných období.

„Naše vnímanie sa snaží adaptovať na zmeny v našom prostredí. V lete, keď sa okolo nás nachádza veľké množstvo listov, náš vizuálny systém sa musí vyrovnať s tým, že sme viac vystavení zelenej, “ citoval vedúcu štúdie Lauren Welbournovú portál Science Alert.

Unikátna žltá

Zo štyroch základných farieb vedia naše oči vyskladať celú škálu. No popri červenej, zelenej a modrej je žltá farba ešte unikátnejšia. A platí to pre ľudí žijúcich naprieč celým svetom, uviedli vo svojej štúdii publikovanej v magazíne Current Biology.

Vedci skúmali svoju teóriu na 67 mužoch a ženách počas dvoch rozdielnych ročných období vo Veľkej Británii – zime a v lete. Umiestnili ich do tmavej miestnosti a chceli od nich, aby pomocou merača farebnosti určili unikátnu žltú.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3TPA na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M3TPA na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

O čom je kauza Dobytkár a čo odhalila?

Najvyšší súd vo štvrtok rozhode, či Bödöra nechá na slobode.

Norbert Bödör odchádza zo Špecializovaneho trestného súdu na slobodu, v Banskej Bystrici v nedeľu 5. júla 2020.
Dobré ráno

Dobré ráno: Na Iránske jadrové zariadenia ktosi zaútočil

Ako napreduje iránsky jadrový program.

Podcast Dobré Ráno.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Expremiér nie je pri Dobytkárovi nezaujatý

Roberta Fica ani nemusíme k celej veci vyvolávať, hlási sa sám.

Zuzana Kepplová
Film Hookejový sen je o Lacovi Nagyovi.

Neprehliadnite tiež

Ako útek zadávateľov reklamy ohrozuje rast Facebooku

Podvolí sa Mark Zuckerberg tlaku inzerentov?

Šéf a zakladateĺ Facebooku Mark Zuckerberg počas príhovoru na konferencii Tech Summit v Salt Lake City.
Záber z deviateho štartu SpaceX s komunikačnými satelitmi Starlink 13. júna 2020.
Minuloročný lesný požiar v regióne Krasnojarsk na východe ruskej Sibíri. Tohtoročné požiare v Arktíde začali skôr a sú zúrivejšie.
Vedátorský podcast

V slnečnej sústave možno nie sme sami

Vedci vytipovali miesta v slnečnej sústave, na ktorých by mohol existovať život.