Čo prechádzka v prírode urobí s ľudským mozgom? Mení ho

TEXT: Michal Ač, FOTO: Fotolia, Wikimedia/CC

Málokto z dnešných ľudí strávi svoj život na vidieku. Štatistiky hovoria, že vyše polovica všetkých ľudí žije trvalo v mestách. Výsledok? Zatvárame sa do panelákov, kancelárií a obchodov, naše deti poznajú sivú či čiernu farbu zázrakov modernej elektroniky, ale už pomaly nevedia, ako vyzerá zelená farba skutočného stromu.

Napriek všetkému ešte nie je koniec. Prognóza do roku 2050 predpokladá nárast počtu mestského obyvateľstva na 70 percent.

Medzi autami alebo stromami?

Pokračujúca rýchla urbanizácia, zdá sa, už svoje plusy vyčerpala, zatiaľ čo mínusy začínajú zjavne prevažovať. Laicky ich možno sformulovať jednoducho: stratili sme bezprostredný kontakt s prírodou.

Tichý park v porovnaním s hlučnými cestami Palo Alta pomohol znížiť výskyt úzkosti a negatívnych stavov.

Časté prechádzky v lese alebo aspoň v mestskom parku, bez ktorých nemohla existovať ešte generácia našich otcov, nahrádzame kľučkovaním medzi betónovými a železnými obludami. A ohrozujeme tak svoje zdravie. Najmä psychické.

Americkým vedcov zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii napadlo porovnať (a zmerať) bezprostredné účinky oboch typov prechádzky: v parku a v dopravnom ruchu. Výskum trval šestnásť mesiacov, prebiehal počas všetkých štyroch období roka.

Miestom výskumu v prírode bol veľký park blízko univerzity nazývaný The Dish (Tanier) s dláždenými cestičkami medzi lúkami, množstvom bujných kríkov a rozložitých dubov.

Prechádzka mestom spočívala v špacírovaní pozdĺž frekventovanej hlavnej dopravnej komunikácie Palo Alto, skladajúcej sa z troch či štyroch jazdných pruhov v každom smere. Vo fyzickej náročnosti ani v dĺžke medzi trasami rozdiel nebol.