Čo prechádzka v prírode urobí s ľudským mozgom? Mení ho

Pochybujete o sebe? Podľa výskumu zo Stanfordovej univerzity pomôže, keď sa prejdete po parku.

TEXT: Michal Ač, FOTO: Fotolia, Wikimedia/CC

Málokto z dnešných ľudí strávi svoj život na vidieku. Štatistiky hovoria, že vyše polovica všetkých ľudí žije trvalo v mestách. Výsledok? Zatvárame sa do panelákov, kancelárií a obchodov, naše deti poznajú sivú či čiernu farbu zázrakov modernej elektroniky, ale už pomaly nevedia, ako vyzerá zelená farba skutočného stromu.

Napriek všetkému ešte nie je koniec. Prognóza do roku 2050 predpokladá nárast počtu mestského obyvateľstva na 70 percent.

Medzi autami alebo stromami?

Pokračujúca rýchla urbanizácia, zdá sa, už svoje plusy vyčerpala, zatiaľ čo mínusy začínajú zjavne prevažovať. Laicky ich možno sformulovať jednoducho: stratili sme bezprostredný kontakt s prírodou.

Tichý park v porovnaním s hlučnými cestami Palo Alta pomohol znížiť výskyt úzkosti a negatívnych stavov.

Časté prechádzky v lese alebo aspoň v mestskom parku, bez ktorých nemohla existovať ešte generácia našich otcov, nahrádzame kľučkovaním medzi betónovými a železnými obludami. A ohrozujeme tak svoje zdravie. Najmä psychické.

Americkým vedcov zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii napadlo porovnať (a zmerať) bezprostredné účinky oboch typov prechádzky: v parku a v dopravnom ruchu. Výskum trval šestnásť mesiacov, prebiehal počas všetkých štyroch období roka.

Miestom výskumu v prírode bol veľký park blízko univerzity nazývaný The Dish (Tanier) s dláždenými cestičkami medzi lúkami, množstvom bujných kríkov a rozložitých dubov.

Prechádzka mestom spočívala v špacírovaní pozdĺž frekventovanej hlavnej dopravnej komunikácie Palo Alto, skladajúcej sa z troch či štyroch jazdných pruhov v každom smere. Vo fyzickej náročnosti ani v dĺžke medzi trasami rozdiel nebol.

Najskôr ich otestovali

Počas prechádzok mali účastníci experimentu, miestni obyvatelia a študenti urobiť niekoľko fotiek miest, ktoré ich zaujali.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3TNB na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3TNB na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Hriešni ľudia mesta bratislavského. O inšpektorovi, pred ktorým sa všetci triasli

Vrahovia a zlodejíčkovia sa šli radšej sami udať.

SVET

Štát zabil novinára. Nitky vedú k princovi

Saudská Arábia priznala, že Chášukdží je mŕtvy.

Dobré ráno

Milan Kováč: Mayovia boli pre Južnú Ameriku ako pre Európu Gréci

Rozhovor s odborníkom na civilizáciu Mayov.

Neprehliadnite tiež

Štart Európy k Merkúru sa vydaril

Sondy poletia sedem rokov.

PODCAST ZOOM

Zoom: Veľký úspech slovenských vedcov, odhalili tajomstvo Mayov

K zásadnému objavu pomohli moderné technológie.

Ako poletí BepiColombo na Merkúr?

Na Merkúr poletia sedem rokov tri moduly. Jeden ich bude brzdiť a dva sa budú viezť.