Čo prechádzka v prírode urobí s ľudským mozgom? Mení ho

Pochybujete o sebe? Podľa výskumu zo Stanfordovej univerzity pomôže, keď sa prejdete po parku.

TEXT: Michal Ač, FOTO: Fotolia, Wikimedia/CC

Málokto z dnešných ľudí strávi svoj život na vidieku. Štatistiky hovoria, že vyše polovica všetkých ľudí žije trvalo v mestách. Výsledok? Zatvárame sa do panelákov, kancelárií a obchodov, naše deti poznajú sivú či čiernu farbu zázrakov modernej elektroniky, ale už pomaly nevedia, ako vyzerá zelená farba skutočného stromu.

Napriek všetkému ešte nie je koniec. Prognóza do roku 2050 predpokladá nárast počtu mestského obyvateľstva na 70 percent.

Medzi autami alebo stromami?

Pokračujúca rýchla urbanizácia, zdá sa, už svoje plusy vyčerpala, zatiaľ čo mínusy začínajú zjavne prevažovať. Laicky ich možno sformulovať jednoducho: stratili sme bezprostredný kontakt s prírodou.

Tichý park v porovnaním s hlučnými cestami Palo Alta pomohol znížiť výskyt úzkosti a negatívnych stavov.

Časté prechádzky v lese alebo aspoň v mestskom parku, bez ktorých nemohla existovať ešte generácia našich otcov, nahrádzame kľučkovaním medzi betónovými a železnými obludami. A ohrozujeme tak svoje zdravie. Najmä psychické.

Americkým vedcov zo Stanfordovej univerzity v Kalifornii napadlo porovnať (a zmerať) bezprostredné účinky oboch typov prechádzky: v parku a v dopravnom ruchu. Výskum trval šestnásť mesiacov, prebiehal počas všetkých štyroch období roka.

Miestom výskumu v prírode bol veľký park blízko univerzity nazývaný The Dish (Tanier) s dláždenými cestičkami medzi lúkami, množstvom bujných kríkov a rozložitých dubov.

Prechádzka mestom spočívala v špacírovaní pozdĺž frekventovanej hlavnej dopravnej komunikácie Palo Alto, skladajúcej sa z troch či štyroch jazdných pruhov v každom smere. Vo fyzickej náročnosti ani v dĺžke medzi trasami rozdiel nebol.

Najskôr ich otestovali

Počas prechádzok mali účastníci experimentu, miestni obyvatelia a študenti urobiť niekoľko fotiek miest, ktoré ich zaujali.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Čítanie+


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop