BRATISLAVA. Mimoriadne priaznivé podmienky na pozorovanie meteorického roja Perzeidy budú v noci zo stredy 12. na štvrtok 13. augusta. Na mieste nerušenom umelým osvetlením ľudia uvidia asi 60 až 70 meteorov za hodinu.
Podmienky na pozorovanie sú tento rok mimoriadne priaznivé, keďže ich nebude rušiť svit Mesiaca. Podobne vhodné podmienky budú až v roku 2018. Informoval o tom Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov s tým, že následne ráno pred východom Slnka skrášli východný obzor aj mimoriadne tenučký kosáčik Mesiaca a o niečo vyššie možno uvidia ľudia aj slabý červenkastý Mars.
Aktivita roja výraznejšie stúpa už od 10. augusta. Po maxime následne klesá rýchlejšie. Najvhodnejšie podmienky na pozorovanie sú od polnoci až do svitania a okrem meteorov zaujme na tmavej oblohe aj striebristá Mliečna cesta.
Meteorický roj Perzeidy ľudovo nazývajú aj slzami svätého Vavrinca. Najstaršie záznamy o Perzeidách sú z Číny už z roku 36 nášho letopočtu, keď v ranných hodinách pozorovali viac ako 100 meteorov. Zo stredoveku sú záznamy len veľmi sporadické.
Za novodobého objaviteľa meteorického roja Perzeidy považujú Adolphe Queteleta z Bruselu, ktorý na neho upozornil v roku 1835. Presnejšie údaje o frekvencii meteorických rojoch sú až z roku 1839 od Eduarda Heisa z nemeckého Münsteru, ktorý napočítal 160 meteorov za hodinu.
V rokoch 1864 až 1866 taliansky astronóm Giovanni Virginio Schiaparelli spočítal dráhu Perzeíd a upozornil na jej podobnosť s kométou 109P/Swift-Tuttle, ktorú objavili v roku 1862. Tak sa našiel súvis medzi kométou a činnosťou tohto meteorického roja. Meteory sú teda zvyškami po postupnom rozpade kométy, ktoré ostávajú na jej dráhe.
„Štruktúra meteoritického prúdu je zložitá a teda aj predpovede počtu meteorov a presného času maxima sú problematické,“ poznamenal.
