TORONTO, BRATISLAVA. Čo sa stane, ak počítač začne skúmať rukopisy literátov, denníčky slečien a zošity s poznámkami študentov? Vďaka algoritmom, ktoré zostavil kanadský akademik Alex Graves z University of Toronto máme pred sebou éru zbližovania s technológiami.
Expertný systém, ktorý vychádza z algoritmov umelej inteligencie a neurónovej siete sa naučil imitovať písmo ľudí. Z naučených znakov a variácií dokáže do svojho písma premietnuť všetky prvky, ktoré sa objavujú v našich ťahoch perom. Narozdiel od pevne stanovenej grafiky počítačových rezov písiem využíva prirodzené variácie na to, aby bol výstup na papieri čo najdôveryhodnejší.
Hoci sú podľa magazínu Digital Trends ťahy rovnaké, proporcie časti písmen menia svoju veľkosť, objavujú sa nerovnomernosti v rozstupoch znakov, dokonca ani riadky nie sú úhľadné a jednotné. Variácie nie sú náhodné, všetko vychádza z pozorovaní, ktoré softvér odhalí v predlohách. Je to, akoby sa snažil falšovať písmo, verným napodobovaním.
Hoci sa môže zdať, že ide o kratochvíľu bez úžitku, všetko môže byť úplne inak. Vo svete počítačov stále existujú zákutia, kde nám je dotyk ľudských čŕt bližší ako strohá technológia. Čoskoro sa môže stať, že budeme môcť odosielať e-maily, ktoré budú niesť znaky nášho písma.
Tím, ktorý sa projektu venuje je presvedčený o tom, že rovnaký prístup by mohol zdokonaliť technológie, ktoré sú používané pri syntetizovaní reči. Vďaka odpozorovanému frázovaniu, kolísaniu hlasu vo vete či drobným charakteristickým prejavom by sa umelá syntetizovaná reč mohla priblížiť k reči skutočnej. Robotické hlasy a strihané sľučky nahratých slov by tak mohli upadnúť do zabudnutia.
Neurónové siete môžu do pevných algoritmov so svojou umelou inteligenciou vniesť prvky náhodnosti a nevyspytateľnosti, ktoré sprevádzajú našu činnosť a prejavy pri všetkých aktivitách. Bez ohľadu na to, či ide o maľbu snehovej búrky, alebo technické náčrty.
